Opravári spoločnosti

Náročné časy si vyžadujú trvalé a silné prepojenie rozumných a hodnotovo súzniacich aktérov, ktorí chcú prispieť k rozvoju súdržnosti spoločnosti, autentickej demokracie a modernizačného potenciálu Slovenska.

Neformálna celoslovenská sieť Opravári spoločnosti vedená koalíciou celoslovenských a regionálnych lídrov prepája ľudí a inštitúcie z biznisu, verejnej správy, akadémie, slobodných povolaní a občianskej spoločnosti. Plánuje podporovať prepojenia, dôveru a spoluprácu, zvyšovať podiel pozitívnych prúdov v spoločnosti na verejnej diskusii a riešení dôležitých spoločenských otázok.

Hlavnou náplňou siete je v prvej fáze pravidelné organizovanie diskusných a prepájacích eventov s cieľom bližšie spoznať hodnotovo zladených aktérov vo svojom okolí, ale aj na celom Slovensku, vymieňať si skúsenosti, trendy, obohacovať kapacity a zručnosti, spoznávať prípadové štúdie kvalitných riešení a rozvíjať vzájomnú kooperáciu a konštruktívnu komunikáciu. Postupne plánuje sieť v roku 2024 pridať rôzne formy podujatí zameraných na tvorbu konkrétnych riešení spoločenských a komunitných problémov a spoluprácu.

Prvé kolo ciest za Opravármi spoločnosti za nami!

Čo nás naučilo?

Zblízka Slovensko nevyzerá bezútešne. Je plné tvorivosti. Panuje blbá nálada a často som počula, že to vzdávame. Nechcem spochybniť prieskumy. Ale všímam si pri ich interpretácii akýsi absolutizmus – akoby boli úplným obrazom. Sú však len uhlom pohľadu.

Zblízka vidím vesmír rozmanitosti a zdanlivo nemožných misií. Martin Bútora ich nazval ostrovmi pozitívnej deviácie. Za ostatné roky sa menia na kontinenty. Prekvapuje ma napriek tomu, ako veľa „spojencov“ sa stále nepozná. Nálada po debatách je oveľa lepšia a ľudia sa tešia, že našli blízko ďalších s rovnakou krvnou skupinou.

Viac rozumiem „hnevu na Bratislavu“. Nedávno som bola na worskhope s lektormi, čo zo Slovenska odišli. Museli vraj, lebo sa tu nedá žiť, ale sú radi, že ľudia ako my držia vlajku. Mysleli to dobre, no neubránila som sa pocitu exotického exponátu v čudnej rezervácii. Áno, veľa nefunguje, trendy sú desivé, ale keď spolupracujem s kolegami zo sveta, vidím, že raje neexistujú nikde. Presne tak sa cítia ľudia z iných častí, keď príde Bratislava na „návštevu". Slovensko nie je Bratislava a regióny (to označenie už samo o sebe nesie hierarchiu). Slovensko je plné prvoligistov, len sídlia na rôznych miestach. Centrum si ich hodnotu málo uvedomuje, necháva ich cestovať jedným smerom, formy podpory nastavuje od seba. Keď chce niektorý z úradov otvoriť kanceláriu inde – po 30. rokoch štátnosti!, musí podniknúť dlhú pioniersku expedíciu džungľou prekážok. Ak cestu aj dokončí, neprenesie na vyslancov väčšie kompetencie. Ľudia mimo centra venujú množstvo energie cestovaniu a snahe presvedčiť mimo kontextov tých, čo držia rozhodnutia v rukách, o svojich potrebách a realite. Necítia sa byť súčasťou rozhodovania, spoločného príbehu.

Keď v centre o tom rozprávam chce viac spoznávať iných autenticky. V momente cestovania sa skupina pripravených dramaticky zúži. Vždy existujú dobré dôvody. Majú ich aj ľudia z iných častí Slovenska. Napriek tomu cestujú na otočku v jeden deň z druhého konca krajiny. Kým tento nepomer nenapravíme, neotvoríme viac regionálnych kancelárií, nenaplníme ich kvalifikovanými ľuďmi blízko terénu s kompetenciami, nevytvoríme pravidelné konzultačné mechanizmy, nevybudujeme súdržnú krajinu so vzájomnou dôverou.

Po prvom kole cítim veľa energie. Slovensko je plné talentu s dobrým úmyslom. Veľká vďaka všetkým, ktorí dali Opravárom dôveru a naplnili stretnutia skvelými debatami. Najmä tým, ktorí pomohli viac – napríklad Boris Gogola, Katarína Ďurčová, Michal Hladký, Ján Košturiak… Tešíme sa na vás opäť a hádam dosiahneme zmeny, ktoré Slovensko viac vyrovnajú!