V ročníku 2025 chceme vytvárať viac priestoru pre prepojenia a spolupráce naprieč sektormi, posilňovanie kritických zručností a vznik riešení. Pridávame priestor na neformálny networking a praktické workshopy, na ktorých sa budú riešiť či feedbackovať dilemy, problémy a zadania priamo od účastníkov.
Novinkou je talkshow – Stretnime sa – Martina Strižinca a Zuzany Wienk s troma zaujímavými hosťami a príbehmi, ktoré prinášajú nádej a objavujú rôzne podoby odvahy, dobrodružstva a premeny Slovenska zdola. Stretnime sa a rozprávajme sa s ľuďmi, ktorí obohacujú Slovensko a náš svet. V priestore, ktorý prepája.
Náročné časy si vyžadujú trvalé a silné prepojenie rozumných a hodnotovo súzniacich aktérov, ktorí chcú prispieť k rozvoju súdržnosti spoločnosti, autentickej demokracie a modernizačného potenciálu Slovenska.
Neformálna celoslovenská sieť Opravári spoločnosti vedená koalíciou celoslovenských a regionálnych lídrov prepája ľudí a inštitúcie z biznisu, verejnej správy, akadémie, slobodných povolaní a občianskej spoločnosti. Plánuje podporovať prepojenia, dôveru a spoluprácu, zvyšovať podiel pozitívnych prúdov v spoločnosti na verejnej diskusii a riešení dôležitých spoločenských otázok.
Čo nás naučilo?
Zblízka Slovensko nevyzerá bezútešne. Je plné tvorivosti. Panuje blbá nálada a často som počula, že to vzdávame. Nechcem spochybniť prieskumy. Ale všímam si pri ich interpretácii akýsi absolutizmus – akoby boli úplným obrazom. Sú však len uhlom pohľadu.
Zblízka vidím vesmír rozmanitosti a zdanlivo nemožných misií. Martin Bútora ich nazval ostrovmi pozitívnej deviácie. Za ostatné roky sa menia na kontinenty. Prekvapuje ma napriek tomu, ako veľa „spojencov“ sa stále nepozná. Nálada po debatách je oveľa lepšia a ľudia sa tešia, že našli blízko ďalších s rovnakou krvnou skupinou.
Viac rozumiem „hnevu na Bratislavu“. Nedávno som bola na worskhope s lektormi, čo zo Slovenska odišli. Museli vraj, lebo sa tu nedá žiť, ale sú radi, že ľudia ako my držia vlajku. Mysleli to dobre, no neubránila som sa pocitu exotického exponátu v čudnej rezervácii. Áno, veľa nefunguje, trendy sú desivé, ale keď spolupracujem s kolegami zo sveta, vidím, že raje neexistujú nikde. Presne tak sa cítia ľudia z iných častí, keď príde Bratislava na „návštevu". Slovensko nie je Bratislava a regióny (to označenie už samo o sebe nesie hierarchiu). Slovensko je plné prvoligistov, len sídlia na rôznych miestach. Centrum si ich hodnotu málo uvedomuje, necháva ich cestovať jedným smerom, formy podpory nastavuje od seba. Keď chce niektorý z úradov otvoriť kanceláriu inde – po 30. rokoch štátnosti!, musí podniknúť dlhú pioniersku expedíciu džungľou prekážok. Ak cestu aj dokončí, neprenesie na vyslancov väčšie kompetencie. Ľudia mimo centra venujú množstvo energie cestovaniu a snahe presvedčiť mimo kontextov tých, čo držia rozhodnutia v rukách, o svojich potrebách a realite. Necítia sa byť súčasťou rozhodovania, spoločného príbehu.
Keď v centre o tom rozprávam chce viac spoznávať iných autenticky. V momente cestovania sa skupina pripravených dramaticky zúži. Vždy existujú dobré dôvody. Majú ich aj ľudia z iných častí Slovenska. Napriek tomu cestujú na otočku v jeden deň z druhého konca krajiny. Kým tento nepomer nenapravíme, neotvoríme viac regionálnych kancelárií, nenaplníme ich kvalifikovanými ľuďmi blízko terénu s kompetenciami, nevytvoríme pravidelné konzultačné mechanizmy, nevybudujeme súdržnú krajinu so vzájomnou dôverou.
Po prvom kole cítim veľa energie. Slovensko je plné talentu s dobrým úmyslom. Veľká vďaka všetkým, ktorí dali Opravárom dôveru a naplnili stretnutia skvelými debatami. Najmä tým, ktorí pomohli viac – napríklad Boris Gogola, Katarína Ďurčová, Michal Hladký, Ján Košturiak… Tešíme sa na vás opäť a hádam dosiahneme zmeny, ktoré Slovensko viac vyrovnajú!
