Magazín

Navrhol ju Jurkovič, vyrastal v nej Smrek. Budova Sirotinca v Modre skrýva veľa príbehov a začína písať ďalší

Koncom leta diskutovali Bystriňáci z Modry s odborníkmi, aby našli novú víziu pre budovu s bohatou históriou.

Vízia Sirotinca
Foto: Martina Mlčúchová
Jana Gombošová
Jana Gombošová
8. septembra 2022

Ako naložiť s hodnotnou, no zanedbanou budovou a dať jej novú funkciu? Ako v nej zachovať odkazy minulosti a nájsť harmóniu s našimi dnešnými predstavami? Aj o tom sa v druhej polovici augusta rozprávala so svojimi hosťami Dana Frey zo združenia Presahy.

„Po tom, ako sme sa tri roky snažili vytvárať zázemie nezávislej kultúry v Lýceu v Modre, sme dostali ponuku presťahovať sa do Sirotinca,” vysvetľuje Dana, „ale zatiaľ ešte nie je nič oficiálne.”

Do diskusie si pozvala Zuzanu Wienk z Bystrín, Borisa Meluša z Nadácie Cvernovka, Pavla Pilařa z piešťanskej Arty, Ladislava Snopka a Noru Vránovú, zástupkyňu iniciatívy Nový európsky Bauhaus na Slovensku. Prečítajte si úlomky z ich debaty.

Sirotinec je projekt spolupráce nezávislej kultúrnej obce a evanjelickej cirkvi

Dana Frey,
o.z. Presahy

„Sirotinec bol postavený na začiatku 20. storočia a poskladali sa na naň evanjelici z celého Slovenska. Navyše, zadarmo ju navrhla ikona slovenskej architektúry Dušan Jurkovič a Modrania ju postavili za jeden jediný rok! Je to silný príklad spojenia sa pre tých, ktorí to potrebujú.

Budova rokmi menila funkcie, no posledné obdobia si nevedela nájsť v spoločnosti svoje miesto. Po tom, ako sme sa tri roky snažili vytvárať zázemie nezávislej kultúry v Lýceu v Modre, sme dostali ponuku presťahovať sa do Sirotinca. Zatiaľ ešte nie je nič oficiálne, no vidíme premostenie v tom, čo chceme robiť – vytvoriť zázemie pre nezávislú kultúru, modranskú komunitu a okolité obce.

Je to projekt spolupráce nezávislej kultúrnej obce a evanjelickej cirkvi, v ktorej vlastníctve budova je. Ja túto budovu poznám od svojich 16-tich rokov, no keď sme sa dozvedeli, že ju dostaneme do prenájmu, rozklepali sa mi kolená. Máme veľký rešpekt – k budove, aj k autorovi Dušanovi Jurkovičovi. A tak budeme k tomuto miestu pristupovať.”

Hľadanie príbehov ako vízia pre komunitu

Budova má v budúcnosti slúžiť verejnosti – komunite. Chceme, aby sa sem dospelí mohli prísť hrať, tvoriť a aby tu našli kreatívne útočisko. Jednoducho, budova má opäť slúžiť ľuďom.

Budeme dbať na to, aby jej príbehy ostali prítomné, aj keď náplň bude iná. Plánujeme intenzívne hovoriť o diele Dušana Jurkoviča a predstaviť aj iné budovy, ktoré v Modre navrhol. Boli by sme veľmi radi, ak by časom vznikla slovenská Jurkovičova cesta, na ktorej ľudia spoznajú všetky jeho stavby.

Rovnako chceme pripomínať aj básnika Jána Smreka, ktorý v Sirotinci vyrástol, ako aj všetky ďalšie príbehy, ktoré tu boli a ktoré rozvíjajú spoločnosť.”

Vízia Sirotinca
Foto: Martina Mlčúchová
Vízia Sirotinca
Foto: Martina Mlčúchová

Udržateľnosť, inklúzia, estetika

Nora Vránová,
podpredsedníčka predstavenstva Slovenskej komory architektov a zástupkyňa iniciatívy Nový európsky Bauhaus na Slovensku

„Autor budovy Sirotinca je považovaný za nestora slovenskej architektúry. Bol pri vytváraní ,národného slohu'. Jeho meno nesie tiež najznámejšia a najstaršia cena za architektúru, ktorá sa udeľuje dodnes – Cena Dušana Jurkoviča. Práve to môže pomôcť upriamiť pozornosť na túto budovu.

Sirotinec má potenciál byť príkladom Nového Európskeho Bauhausu – iniciatívy, ktorá vznikla s politickou podporou najvyšších európskych kruhov. Má slúžiť ako nástroj na poľudštenie Európskej zelenej dohody, ktorá má za úlohu nastaviť život, výstavbu a tvorbu prostredia v Európe udržateľným spôsobom. Opiera sa o tri hlavné piliere: udržateľnosť, inklúzia a estetika.

A prečo je správne zaoberať sa budovami, ako je táto? Pretože už stoja a je v nich zabudované obrovské množstvo energie a príbehov. Je dobré tieto budovy zachraňovať a spraviť z nich nový živý organizmus, ktorý môže byť centrom tej krásy a inklúzie, o ktorej Nový európsky Bauhaus hovorí.

Netreba však uviaznuť v minulosti. Budove s históriou treba vždy nájsť aj jej novú funkciu. Mala by vznikať z inkluzívneho spoločného prístupu, z mapovania potrieb, z toho, čo v danej lokalite naozaj vzniká ako požiadavka.”

Táto budova prináša množstvo príbehov a tém

Pavol Pilař,
architekt, riaditeľ Umeleckého súboru Lúčnica a spoluzakladateľ Arta Piešťany

„Autor budovy Sirotinca Dušan Jurkovič bol významnou osobnosťou slovenskej architektúry. Najznámejší je vďaka Spolkovému domu v Skalici a Mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Sirotinec však nie je iba o mene známeho architekta, tých príbehov je tu viac. Vyrastal tu Ján Smrek – významný slovenský básnik a organizátor kultúrneho života. Dostal sa sem po tom, keď ho ako desiate dieťa odložili, pretože rodina sa oňho nedokázala postarať. Vďaka tomu, že sa ho ujal kvalitný učiteľ, sa z neho stal spisovateľ svetového meradla.

Ďalším príbehom je príbeh židovských detí, ktoré počas druhej svetovej vojny zachránili tým, že ich schovávali v jednej časti sirotinca. Tém, ktoré táto budova prináša, je však veľa. Je dôležité na ne nezabudnúť, ale zároveň sem priniesť aj nové príbehy.”

Vízia Sirotinca
Foto: Martina Mlčúchová

Reálny projekt pre reálnych ľudí

Ladislav Snopko,
archeológ, druhý porevolučný minister kultúry, ktorý sa cez rôzne projekty kultúre venuje aj naďalej

„Stačí sa na Sirotinec pozrieť a každý citlivý človek presne vie, čo sem patrí – kultúra. Som rád, že sa zasialo semienko, ktorá má perspektívu vyrásť do idei, aká je prítomná v Novej Cvernovke alebo v Arte. Je to reálny projekt pre reálnych ľudí, ktorý má v živom modranskom prostredí svoje miesto.

Sme už 32 rokov po zásadnom spoločenskom zlome, no aj tak stojíme na začiatku. Sme svedkami rozbiehajúceho sa systému štátom zabezpečených občianskych iniciatív, ktorý mal fungovať už dávno. Možno nám funguje prepojenie medzi verejnými zdrojmi, no stále nemá takú moc, aby to bolo stabilizované a automatické. Zatiaľ je to vždy o konkrétnych ľuďoch.”

Každé mesto by zvládlo jednu Cvernovku

Boris Meluš,
Nadácia Cvernovka a projekt Nová Cvernovka, konzultant a partner projektu Sirotinec

„Hocijaká budova je záväzok. Fakt, že je to kultúrna pamiatka, je ešte niečím navyše. Je to pozitívum ale aj negatívum, komplikujú sa mnohé aktivity a zásahy. Ale ak sa to podarí, je to veľký bonus. Aj pre lokálnu komunitu to má zrazu iný druh atraktivity. Zároveň sa takáto budova môže stať výrazným miestom aj pre návštevníkov Modry.

A ako dosiahnuť udržateľnosť takéhoto miesta? Dbať na dostatočnú diverzifikáciu financovania aj skladbu obsahu. Aby ste neboli závislý na jednom zdroji ani na jednej funkcii. Keď máte zachovanú rozmanitosť, je to do budúcnosti o to udržateľnejšie.

Každé mesto by zvládlo jednu Cvernovku. Tie budovy tu už stoja a je na nás, čo s nimi spravíme.