Slovenka, ktorá chráni oceány: Ukazujeme ľuďom, ako žiť v súlade s prírodou
„Veľa ľudí vníma oceán ako nevyčerpateľný zdroj, no nie je to tak. Pravda je často skrývaná kvôli profitom, ktoré prináša industriálny rybolov a iné devastujúce praktiky,“ hovorí Lucia Baranová, podmorská fotografka a zakladateľka organizácie Blue Religion.
Už ako šestnásťročná odišla zo Slovenska, aby si splnila si svoj oceánsky sen. Po čase založila organizáciu na záchranu podmorského sveta a žralokov, ktorej dala meno Blue Religion. „Viem, že situácia s našou prírodou je akútna a je dôležité konať. Nesúhlasím ale, že jediná cesta je strach a hnev na ľudí, ktorí to spôsobujú. Neexistuje iba biela a čierna cesta. Preto som sa rozhodla založiť vlastnú organizáciu, kde sa staviame ku ochrane oceánov inak,“ hovorí Lucia Baranová.
V rozhovore okrem iného vysvetľuje:
- prečo sa rozhodla zasvätiť život podmorskému svetu,
- ako sa dostala zo Slovenska do Mexika,
- čomu sa venuje jej organizácia Blue Religion,
- čo môže urobiť bežný Slovák pre ochranu oceánov a života v nich,
- aké sú hlavné zásady potápania so žralokmi.
Odkiaľ pochádzate a čomu ste sa chceli venovať predtým, ako ste zistili, že zasvätíte svoj život podmorskému ekosystému?
Pochádzam z Banskej Štiavnice, vyrastala som v lesoch a na lúkach v okolí. Už od detstva mi bolo jasné, že moja práca nebude s ľuďmi, ale skôr v tichosti v prírode so zvieratami. Moja láska k prírode bola vždy obrovská a doteraz taká je. Vždy ma ale veľmi lákal oceán. Tým, aký je nepreskúmaný a obrovský. Príde mi to neuveriteľne fascinujúce.
Ste zakladateľkou organizácie, ktorej cieľom je chrániť život v oceánoch – predovšetkým život žralokov. Kedy ste si začali vytvárať vzťah k vodnému svetu?
Už keď som bola malá, trávili sme s rodičmi veľa času pri mori kvôli mojim kožným alergiám. Slaná voda bola jediné, čo mi na nich pomáhalo. Milovala som oceán, trávila som celé dni ponorená so šnorchlom v ústach, skúmala kraby a malé rybky.
Za svojim snom ste z domu odišli už ako veľmi mladá. Rodičia sa o vás nebáli?
Myslím si, že sa o mňa rodičia viac báli, ešte keď som bola na Slovensku. Nezapadala som do systému, a to sa nikomu veľmi nepáčilo. Mala som problémy na školách a hlavne, veľa som sa túlala. V šestnástich rokoch mi rodičia umožnili presťahovať sa do Indonézie. Tu som si začala plniť svoj oceánsky sen plnohodnotne sa venovať podmorskému svetu a stať sa inštruktorkou potápania.
Čo bolo cieľom vašich prvých ciest a kam smerovali vaše kroky?
Prvé roky som strávila v Ázii. Bývala som na Bali v Indonézii, neskôr v Thajsku a na Filipínach. Cieľom bolo spoznať nové miesta a kultúry, učiť sa o podmorskom svete, pozorovať správanie nových druhov zvierat.
Čím ste sa na vašich cestách živili?
Najprv som strávila dva roky práce v potápačskom centre na Bali, kde som si odpracovala všetky potrebné licencie na to, aby som sa mohla stať inštruktorkou. Potom som nejakú dobu pracovala ako inštruktorka potápania. Neskôr som začala dobrovoľníčiť pre organizáciu na ochranu oceánov Sea Shepherd, ktorá mi zabezpečovala ubytovanie, letenky a stravu.
Potápanie je súčasťou vášho života, ste aj známou podmorskou fotografkou. Akú techniku potápania pri tejto práci volíte? Nádychové potápanie (freediving) alebo prístrojové potápanie (scuba diving)?
Musím sa priznať, že v poslednej dobe získavam od potápačskej výbavy odstup a potápam sa hlavne na nádych. Pri práci so žralokmi záleží na tom, či ich hľadáme v otvorenom oceáne alebo niekde v hĺbkach pri koralových útesoch. Tiež záleží na tom, ako bojazlivé sú zvieratá, ktorým sa snažíme priblížiť. Nádychové potápanie má výhodu v tom, že ste pod vodou úplne ticho a zvieratá sa vás neboja.
Za tie roky už máte množstvo skúseností. Aké najväčšie chyby robia potápači, nech už z bezpečnostného alebo z ekologického hľadiska?
Myslím si, že najväčšou chybou je ísť si do oceánu niečo dokazovať a prekračovať svoje limity. Druhou najväčšou chybou je nemať rešpekt. Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí nemajú rešpekt a bezhlavo sa vrhajú za zvieratami. Tak môže najjednoduchšie dôjsť k nehode.
Špeciálna kategória je potápanie so žralokmi. Aké sú hlavné zásady takýchto ponorov?
Hlavne je potrebné byť v pokoji a vždy pozorovať správanie a zmeny správania žralokov, ktoré sú vo vašom okolí. Keď ste vo vode s veľkými žralokmi, je dôležité sa zamerať na bod, na ktorý sa zameriavajú oni. Nazývame to bod záujmu.
Je to väčšinou potenciálne žrádlo, ako napríklad bojujúca ryba o život, plácajúca sa o hladinu, mŕtva veľryba, korytnačka plávajúca na hladine a podobne. Keď lákame žraloky na otvorenom oceáne, máme na lane naviazanú rybiu hlavu. Táto ryba sa stane bodom záujmu. Nikdy nechcite byť pri tomto bode príliš blízko. Žralok by vás mohol začať vidieť ako potenciálnu konkurenciu.
Ďalšia hlavná zásada je vždy udržiavať očný kontakt. Žraloky vedia, kedy ich vidíte a kedy nie.
Mnoho ľudí má po poslednej letnej sezóne a útokom v Egypte zo žralokov strach. Aký máte názor na vzrastajúce útoky?
Útoky žralokov na ľudí nie sú vzrastajúce, len sa stali v oblasti, kam jazdí veľa Slovákov. V roku 2022 zabili žraloky na celom svete päť ľudí. Žraloky na ľudí neútočia, žijeme s nimi v oceáne v harmónii. Ľudia chodia normálne plávať a surfovať aj na miestach, kde žije veľa nebezpečných žralokov. Robia to však s rešpektom, čo znamená, že napríklad nejdú do vody v deň, keď je veľmi zlá viditeľnosť, lebo by si ich žralok mohol pomýliť s jeho korisťou. Nás totiž žraloky nevidia ako korisť. Nemajú nás na svojom jedálnom lístku, jednoducho im nechutíme.
Domov ste nakoniec našli až v ďalekom Mexiku, kde ste založili organizáciu Blue Religion. Kedy sa tak stalo a prečo ste ju založili?
Blue Religion som založila pred štyrmi rokmi. Dobrovoľníčila som pre rôzne organizácie na ochranu oceánov, ale za celú moju kariéru som nenašla takú, s ktorou by som rezonovala na sto percent. Viem, že situácia s našou prírodou je akútna a je dôležité konať. Nesúhlasím ale s tým, že jedinou cestou je strach a hnev na ľudí, ktorí to spôsobujú. Nesúhlasím s tým, že existuje iba biela a čierna cesta. Preto som sa rozhodla založiť vlastnú organizáciu, kde sa staviame k ochrane oceánov inak.
Snažíme sa do nej zapojiť lokálne komunity, hlavne rybárov, a ponúkame im alternatívy. Organizujeme akcie, kde sa snažíme ľudí vzdelávať a ukazovať im inú cestu v súlade s prírodou, cestu s pozitívnym prístupom. Bez zastrašovania a zahanbovania.
Aké sú vaše hlavné aktivity?
Náš program je rozdelený do troch pilierov. Prvým sú programy na školách, kde ponúkame deťom vedomosti o oceáne a jeho dôležitosti. Organizujeme s nimi akcie, kde si budujú pozitívny vzťah k oceánu.
Druhým pilierom je program na ochranu žralokov, ktorý organizujeme v spolupráci s miestnymi rybármi. Rybárom ponúkame alternatívne zdroje príjmu v cestovnom ruchu, vďaka ktorým si môžu zarobiť viac peňazí ako lovením žralokov. Vidia tak hodnotu živých žralokov v oceáne.
Naším tretím pilierom je edukačný program na redukciu plastov a odpadu. Organizujeme akcie, počas ktorých s miestnou komunitou upratujeme pláže, lagúny, mangrovové lesy a iné miesta. Na týchto akciách majú ľudia šancu vidieť problém plastov v oceánoch. Vysvetľujeme im možnosti na redukciu odpadu v ich oblasti.
Ako sa vám žije v Mexiku?
Milujeme Mexiko – jeho prírodu a jej rozmanitosť, farebnosť miest a otvorenosť ľudí. Máme tu prekrásne miesta na potápanie, oceán je plný zvierat. Len pár minút od domu máme pláž, z ktorej môžeme pozorovať veľryby, ktoré sem chodia rodiť mláďatá. Mexiko je magické. Má však, samozrejme, aj svoju tmavú stránku, ktorou sú kartely a korupcia. Mexiko je bezpečné, pokiaľ človek vie, ako v ňom žiť, kam chodiť a hlavne kam a kedy nechodiť.
Čo považujete pri ochrane oceánov za hlavný problém?
Nedostatok regulácií zo strany vlád a neexistujúce regulácie v medzinárodných vodách. Mnohé krajiny majú slabé alebo neexistujúce právne predpisy týkajúce sa ochrany oceánov, čo umožňuje nadmerný rybolov, znečisťovanie a iné formy degradácie oceánskeho ekosystému.
Často sa stáva, že aj pravidlá, ktoré existujú, nie sú dostatočne kontrolované kvôli korupcii v oblasti dozoru a regulácie. Veľa ľudí doteraz vníma oceán ako nevyčerpateľný zdroj, čo však zďaleka nie je pravda. Pravda je ale často skrývaná kvôli profitom, ktoré z oceánu prináša industriálny rybolov a iné devastujúce praktiky.
Sústredíte sa predovšetkým na ochranu žralokov. Ako ich chránite?
V mexickom štáte Nayarit máme kampaň na ochranu žralokov založenú na spolupráci s miestnymi rybármi. Ponúkame im prácu na turistických lodiach namiesto ťažkej práce pri rybolove žralokov. Táto kampaň je založená na úprimnej komunikácii s rybármi o problémoch spojených s nadmerným rybolovom žralokov a o možnostiach zlepšenia ich životnej situácie prostredníctvom zmeny zamestnania v turizme.
Blue Religion tiež aktívne spolupracuje s inými organizáciami na kampaniach pre zvýšenie regulácie obchodu so žraločím mäsom a plutvami.
Mnoho ľudí nevie, v akom žalostnom stave je žraločia populácia. Ako na tom je a čo všetko ich ohrozuje?
Žraloky hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy v morských ekosystémoch. Sú to vrcholoví predátori, ktorí regulujú populácie rýb a iných morských živočíchov.
Bez žralokov by sa počty ich koristí mohli zvýšiť a v dôsledku toho by mohlo dôjsť k výraznému narušeniu potravinových reťazcov. Takéto narušenie môže mať rozsiahle dôsledky, pretože by to mohlo viesť k pretrvávajúcemu konzumovaniu plôch morských rias a korálových útesov, čo by spôsobilo kolaps týchto ekosystémov.
Spolupracujete s nejakým odborným tímom morských biológov a vedcov? Ak áno, na čom aktuálne pracujete?
Momentálne pracujeme na výskume o migračných vzoroch žralokov a ich rozmnožovacích stratégiách. V spolupráci s rybármi zbierame dáta z ich úlovkov. Vďaka tomuto výskumu môžeme pracovať na návrhu na zvýšenú ochranu žralokov v oblasti Nayarit. Nayarit je druhý mexický štát s najvyšším počtom ulovených žralokov ročne.
Zaoberáte sa aj vzdelávaním a zvyšovaním povedomia medzi mladými ľuďmi a v školách?
Áno, táto oblasť našej organizácie je pre nás veľmi dôležitá. Veríme, že deti sú naša šanca na záchranu prírody a oceánov. Máme veľa interaktívnych prezentácií, ktoré za pomoci našich dobrovoľníkov zdieľame na školách. Chodíme tiež na rôzne detské festivaly a akcie.
Okrem žralokov sa zameriavate aj na ochranu podmorského ekosystému ako takého. Čo môže urobiť Slovák zo svojho domova, ak chce nejako pomôcť?
V prvom rade vidím ako obrovské pozitívum už len to, že sa ľudia snažia byť viac informovaní, čo znamená, že robia informované rozhodnutia. Málokde sa ale píše o tom, koľko akých morských plodov obsahujú produkty, ktoré kupujete, ako napríklad kozmetika alebo potrava pre zvieratá.
Skontrolujte si zloženie vašej kozmetiky a hľadajte zložku s názvom skvalén. Skvalén totiž najčastejšie pochádza z oleja zo žraločej pečene. Veľké množstvo žralokov je vylovovaných iba kvôli tomuto oleju. Skvalén však môže pochádzať aj zo zdrojov bezpečných pre oceán. V potrave pre zvieratá zasa hľadajte rybiu múčku a jej pôvod.
A čo konzumácia morských plodov?
Keď si kupujete produkty z morských plodov alebo priamo ryby, skontrolujte, ako boli tieto ryby ulovené. Snažte sa vyhýbať kupovaniu morských rýb získaných komerčným rybolovom.
Žraloky, delfíny, často aj ohrozené druhy zvierat bývajú chytené do obrovských sietí ako takzvaný vedľajší úlovok, teda nechcený úlovok druhov, na ktoré sa rybári primárne nezameriavajú. Napríklad zamotaný delfín v sieti na lov lososov. Delfín alebo iné zviera v takejto sieti zahynie.
Pokúste sa taktiež vyradiť alebo obmedziť konzumáciu tuniaka. Tuniakový priemysel je obrovským problémom pre naše oceány práve kvôli veľkému percentu vedľajších úlovkov.
Ako je možné pomôcť vašim aktivitám?
Môžete byť aktívnym a podporovať iniciatívy na ochranu oceánov a morských druhov. Skúmajte na internete, čo sa momentálne deje vo svete. Podpisujte petície a ak môžete, dobrovoľníčte a šírte overené informácie.
Miesto klasickej dovolenky môžete taktiež pomôcť strávením času s rodinou na našej expedícii, kde sa nielen naučíte veľa o dôležitosti oceánov, ale profit z vašej cesty pôjde priamo na kampane a aktivity na ich ochranu.
Páči sa vám, čo robíme? Podporte nás sumou jednej kávy či obeda, pomôžete nám tým pokračovať v aktivitách.
Podporiť