Aktívna komunita #4: Arta – Príbeh o odvahe zmysluplne podnikať

V spolupráci s Nadáciou Orange sme v Bystrinách odštartovali projekt „Aktívna komunita.“ Chceme ním podporiť kultúrno-kreatívne centrá, ktoré oživujú svoje regióny. Jedným z nich je aj piešťanská Arta.

Kedysi sa v tejto budove vyrábala čokoláda a Piešťanci ju poznali ako Figaro. Neskôr v nej Tesla vyrábala polovodiče a sídlila tu stredná odborná škola. Od roku 2011 priestory zívali prázdnotou, dlho boli dokonca na predaj.

„Je to jedna z najkrajších ‚kultúrfabrík‘, aké som videl,“ povedal o nej Marek Adamov zo žilinskej Stanice Zárečie. „Nerozumiem, ako mohlo také niečo zostať toľko rokov v centre Piešťan nevyužité,“ čudoval sa na večeri Bystrín.

No aj to je už minulosť. Od roku 2018 sa do bývalej továrne na cukrovinky vracia život. Iniciatíva Arta ju pretvára na kultúrno-kreatívne centrum.

„S nápadom prišla Dominika Rusnáková,“ spomína si jej kolega, architekt Pavol Pilař. „Má skončenú výtvarnú tvorbu a v jeden moment sa presťahovala z Bratislavy do Piešťan. Navrhovala interiéry a hľadala miesto pre ateliér, no takí ľudia tu neboli nikde združení.“

Tretím v partii je pražiar kávy Peter Dvorský. Trojica si na zavolala pomoc aj bratislavskú Novú Cvernovku, ktorá robí čosi podobné. „Keď sa prišli pozrieť na tento objekt, pamätám si len, ako hovorili, že to bude drahé,“ smiala sa Dominika na bystriňáckom stretnutí.

Napokon sa Arte podarilo dostať budovu od trnavskej župy do dlhoročného nájmu – a mohla sa pustiť do práce.

„Prvé dva roky sme vypratávali priestory a dávali ich do užívania schopného stavu. Tento rok sme začali s rekonštrukciou – najprv galérie na treťom a potom ateliérov voľnej tvorby na druhom poschodí,“ vymenúva Pavol.

Vďaka samosprávnemu kraju dostal objekt nové strechy, robotníci a dobrovoľníci postupne vymieňajú okná, dávajú dokopy elektroinštalácie, vodu a toalety.

„Napriek tomu, že sme malé mesto, vôbec v tom nie sme sami. Robíme veľa brigád a vo zveľaďovaní nám chodí pomáhať množstvo ľudí.“

Popri hrubých prácach využívajú časti budovy, v ktorých sa dá medzičasom fungovať. V ateliéri organizujú workshopy, v starej školskej jedálni premietali film, v galérii otvárali na jeseň prvú výstavu a na dvore hostili koncerty.

„Pre mňa je to aj príbeh o odvahe podnikať. Slovo „podnikať“ sa v kultúre často neobjavuje, lebo je akoby nadávkou spojenou s pop-kultúrou, no toto je podnikanie, ktoré má úplný zmysel a chce sa z veľkej časti uživiť,“ hovoril o trojici s obdivom Žilinčan Marek Adamov.

„Títo traja kamaráti si na to zobrali úver, ktorý založili vlastnými bytmi. Idú teda do veľkej neistoty.“ S časťou nákladov Arte pomáha trnavská župa.

A prečo Arta? „Nie je to názov, ktorý sme si vymysleli. Našli sme ho na starej pečiatke, keď to bola Považská továreň na čokoládu a cukrovinky,“ vysvetľovala Dominika v Bystrinách.

Hovorila o 30. rokoch minulého storočia. „Povedali sme si, že nechceme, aby niečo takéto upadlo do zabudnutia a preto sme tento názov začali používať.“