Ukrajinec nemôže bojovať, tak aspoň pomáha informovať svet

„Keďže som človek so zdravotným znevýhodnením, neviem pomôcť ozajstne. Nemôžem ani darovať krv, keďže mám pod 50 kíl. Tak som sa rozhodol, že využijem jedinú silnú stránku, ktorú mám — mnoho priateľov v Európe, ktorých som získal na projektoch Erasmus+ a vďaka ktorým môžem zdieľať pravdu a svedectvá.“

Posledný týždeň a pol mu – tak ako miliónom iných Ukrajincov – hrozí nebezpečenstvo neustále. Aj v momente, keď Dmytro odpovedá na otázky Bystrín, dostane varovanie od miestnych úradov. Obyvatelia majú vyhľadať bezpečný úkryt.

Jeho mesto Bila Cerkva leží asi osemdesiat kilometrov južne od Kyjeva. Bolo medzi prvými, na ktoré začali padať ruské rakety. Videá z miesta ukazujú hromady trosiek a zničené budovy po ruských leteckých útokoch.

Dmytro tu pred jedenástimi rokmi založil mimovládku Ľudia. Spolu s kolegami sa dlhodobo snažia podporovať mladých, aby sa zapájali do občianskych aktivít a mohli tak meniť svoje okolie k lepšiemu.

Aj teraz počas vojny je v kontakte s mnohými z nich. Počúva ich príbehy, poskytuje útechu a snaží sa, aby sa svet dozvedel o hrôzach, ktoré zažili. Keďže hovorí anglicky a rusky, priateľom z Erazmu ponúkol, že môže byť kontaktnou osobou pre novinárov v ich krajinách.

„Pomáha mi to vyrovnať sa s mojimi emočnými stavmi. A občanom európskych krajín to pomáha pochopiť, aké šialenstvo sa deje v našej krajine.“ Zároveň dodáva, že ľudia ako on sa napriek tomu cítia trochu zahanbene, že nemôžu brániť krajinu so zbraňou v ruke.

Príbehy, ktoré študenti rozprávajú, mu „lámu srdce“. Jedna z jeho kamarátok pozorovala, ako vedľa jej domu v niektorej z častí Kyjeva prechádzali ruské tanky. „Mladí ľudia budú po týchto udalostiach úplne iní,“ hovorí Dmytro. Z vojny si totiž odnášajú traumu.

V týchto dňoch mu píšu stovky ľudí, ktorých stretol počas „erasmáckych“ projektov. Ponúkajú mu ubytovanie v Ríme, Gdaňsku, Budapešti, Londýne alebo v Berlíne. Ich podporu si veľmi váži, no hovorí, že utiecť nemôže.

„Jednak je to technicky veľmi náročné a ja túto možnosť nemám. A jednak, keby som utiekol, cítil by som sa zahanbený, že som opustil všetkých tých ľudí, ktorý v tento moment zomierajú za Ukrajinu.“

* Kvôli Dmytrovej bezpečnosti neuvádzame priezvisko. Redakcia ho však má k dispozícii.