Bratislavčanka učí ľudí spomaliť pri obnove hlineného domu na kopaniciach

Keď bola Mária Pružincová študentkou architektúry, mala dom v osade pri Starej Turej posúdiť na demoláciu. Rodičia v ňom videli schátranú ruinu, ona však pod nánosmi času objavila dušu. Pochopila, že dom nerobí jedinečným jeho architektonická hodnota, ale to, ako vznikal. V hlinených stenách z roku 1880 uvidela silný sociálny rozmer a remeselný odtlačok minulej generácie. A tak namiesto demolačnej čaty priviedla k domu komunitu.

Máriini rodičia kúpili dom v roku 2016 so snom urobiť z neho modernú chatu. Nakoniec ich spolu so sestrou presvedčila, že miesto by tým prišlo o časť histórie a autenticitu. Namiesto rekreačného objektu pre rodinu sa z neho postupne stáva komunitné centrum, ktoré by malo fungovať sezónne.

„Už len stavebný materiál – hlina – je fascinujúci, len málo ľudí z miest má možnosť dostať sa k takému domu. Veľmi silný je aj sociálny rozmer za ľudovou architektúrou. Dom by nevznikol bez toho, aby na ňom pracovali komunity,“ hovorí Mária.

Jadrom idey komunitného centra je letný minifestival Spomaľ, ktorý v tomto roku oslávi svoje piate výročie. Počas týždňa sa v budove vystrieda asi tridsať ľudí, ktorí prichádzajú vypnúť, a to obrazne i doslova, keďže festival presadzuje myšlienku byť „offline”. Atmosféra domu na kopaniciach priťahuje pestrú zmes ľudí – od študentov umeleckých škôl z Prahy až po náhodných okoloidúcich, ktorí sa o akcii dozvedeli na sociálnych sieťach. Spí sa v stanoch, varí sa na dvojplatničke a „hlavným sponzorom“ je sused, ktorý poskytuje vodu.

Program je postavený na umeleckých a remeselných workshopoch, ktoré si navzájom vedú samotní účastníci. V minulosti mali napríklad workshop o výrobe včelobalov alebo hliny na modelovanie, ktorý viedol účastník z Dánska. Niektoré ročníky boli tematické – jeden rok sa premietali študentské filmy na improvizovanom plátne, počas ďalšieho sa dom premenil na galériu pre mladých umelcov.

Centrálnym prvkom festivalu je však obnova budovy, ktorú účastníci renovujú vlastnoručne. Rekonštrukciu vedie Mária, keďže sa na odborných kurzoch naučila vyrábať hlinené zmesi či omietky. Hlinisko je priamo na dvore, tak ako to bývalo v minulosti.

„Vykopala som si tam hrob,“ smeje sa Mária. Ložisko hliny opisuje ako hlbokú jamu, keďže horná vrstva zeme je organická a nemala by sa používať na stavby. Architektka učí ľudí vyrábať z hliny materiál na budovu a často ju bavia ich reakcie. „Nechce sa im veriť, že si vedia vlastnými rukami vyrobiť tehlu, ktorú môžu použiť a ktorá ma pevnosť betónovej tehly.“

Pointa tejto aktivity kopíruje históriu vzniku domu – opravuje ho komunita, ktorá sa tam bude neskôr stretávať. „Na nultý ročník sme do domu zavolali kamošov a zistili sme, že tento koncept ľuďom sedí – je to veľká opekačka, ktorá má zároveň zmysel. Účastníci niečo vytvoria, niečo za sebou nechajú, niečo sa naučia a stretnú sa s novými ľuďmi. Máme ambíciu propagovať architektúru, materiál a v konečnom dôsledku aj región,“ vysvetľuje Mária.

Hoci dom v osade o dvadsiatich číslach ešte nemá zavedenú vodu a všetko financujú z vlastných zdrojov a dobrovoľných príspevkov, kontinuita ich snaženia prináša ovocie. „Verím konceptu ,pomaly ďalej zájdeš‘, je to dôležité pre budovanie vzťahov,“ uzatvára Mária.

Tento rok sa festival Spomaľ bude konať od 4. júla. Prihlásiť sa naň môžete prostredníctvom Instagramu.