Ultrabežkyňa vytvára komunitu v dedinke na Horehroní

Bratislavu vymenila za dedinu na Horehroní, kde žije asi 600 obyvateľov, no vraví, že v tom má prsty náhoda. „S manželom behávame horské behy, takže nám prišlo prirodzené byť bližšie k prírode. Nemali sme však vyhliadnuté presné miesto, vedeli sme len, že to má byť sever alebo juh Nízkych Tatier,“ vysvetľuje Vanda Koniarová.

Raz však išli späť z Chopku a videli odbočku smerom na Hornú Lehotu. Zaujal ich výhľad na bočný hrebeň Tatier aj poloha koncovej obce. „Nevedie cez ňu hlavná cesta, takže je akoby na konci sveta. Išli sme sa tam pozrieť, našli sme dom – a sme tu,“ usmieva sa ultrabežkyňa.

Prisťahovali sa počas pandémie, keď ľudia trávili veľa času vonku, takže s miestnymi sa často stretávali. Vanda roky počúvala, ako to tam vyzeralo kedysi – živo, veselo, v okolí sa konalo mnoho podujatí. „Ja som si však všimla, že dnes tu ľudia veľmi kam chodiť nemajú.“

Keď neskôr začala študovať na Sokratovom inštitúte, povedala si, že to skúsi zmeniť. Riaditeľka základnej školy jej ponúkla nevyužívaný priestor pri kotolni, ktorý dnes s priateľmi a dobrovoľníkmi zveľaďujú.

„Priestor bol pôvodne zaprataný vecami, ktoré sme vyniesli von. Chlapi spravili maľovku, robíme nanovo podlahu a nedávno sme si s deťmi namaľovali stenu. Okrem toho tam zatiaľ máme stôl a gauč,“ vyratúva Vanda, inak študujúca prekladateľka.

Ich cieľom je vytvoriť v obci komunitu. Aj preto sa obyvateľov formou dotazníka pýtali, aké aktivity a podujatia by privítali. A hoci ich Lehotská klubovňa „oficiálne“ ešte nie je otvorená, stihli už otestovať záujem.

Zorganizovali výmenu oblečenia, vianočné trhy a zapojili sa aj do behu miestnym chotárom. Na ich halloweenske „tekvicové dobrodružstvo“ prišla stovka rodičov s deťmi, mnohí dokonca z okolitých dedín. S chatármi zasa pripravili premietanie s rozprávaním o Nórsku a Islande.

„Najviac sa mi páči, aké je tu ticho. Keď si po robote zmyslím, že pôjdem behať na Chopok, môžem to spraviť. Vojdem do lesa, ktorého zákutia dobre poznám, a väčšinou nikoho nestretnem. A popritom vidím hrebeň Nízkych Tatier, ktorý milujem,“ vysvetľuje Vanda.