Daniela Nemcová: Bratislavčanka, ktorá vo svojom meste pomáha vytvárať medzigeneračné priateľstvá

Pred dnešnou materskou dovolenkou Daniela pracovala v Nadácii Pontis. Jednou z jej úloh bolo monitorovať aktivity neziskových organizácií zamerané na sociálnu inklúziu. Takto objavila rakúsky projekt Oma Dienst, ktorý ju inšpiroval.

„Som z bratislavskej časti Ružinov. V hlavnom meste žijú obaja moji rodičia, starí rodičia aj svokrovci, ktorí mi boli už pri prvom dieťati obrovskou oporou. V podstate som okolo seba mala takú súkromnú podpornú skupinku. Veľakrát som si povedala, aké mám šťastie, že mám v tomto období rodinu nablízku a aké sú tieto medzigeneračné vzťahy dôležité,“ hovorí zakladateľka združenia.

V Ružinove funguje iniciatíva Vnútroblok TOK – vnútroblok tvorený troma bratislavskými ulicami, kde sa spoločne stretáva komunita susedov každého veku. Daniela sa počas dňa susedov vybrala medzi nich urobiť malý prieskum. „Potrebovala som zistiť záujem mladých rodín o trávenie času so staršími susedmi a naopak.“

Výsledky ju utvrdili v tom, že niečo ako rakúsky Oma Dienst by malo zmysel aj u nás. Našlo sa veľa rodín, ktorým chýbali rodinní príslušníci žijúci v inom meste alebo krajine. Rovnako sa našlo viacero žien a mužov v zrelom veku, ktorých deti sa odsťahovali do zahraničia a preto s nimi nemôžu byť tak často, ako by si priali.

„O týždeň neskôr som založila webstránku babickazosusedstva.sk, na ktorej sa nachádzajú dva formuláre – jeden pre rodiny a druhý pre susedov a susedky z okolia. Záujemcovia v ňom vypíšu preferované aktivity ako napríklad čítanie kníh, spoločenské hry, prechádzky či kreatívne činnosti, miesta, kde bývajú a pohybujú sa a aj to, kedy počas dňa by sa najradšej stretávali,“ vymenúva Daniela.

Tím Babičky zo susedstva sa ich na základe vyplnených formulárov snaží prepájať, aby si dohodli osobné stretnutie a zistili, či si navzájom ľudsky „sedia“ a chcú sa stretávať aj na pravidelnej báze.

Celý systém sa Daniela snažila nastaviť čo najudržateľnejšie, aby sa mu spolu s dvomi spolupracovníčkami vedeli venovať aj popri iných aktivitách. Cieľom nie je nájsť rodinám druhú babku a dedka, ale vytvoriť medzigeneračné susedské priateľstvá.

„Máme oveľa viac vyplnených formulárov zo strany rodín, no aj medzi staršími obyvateľmi sa za rok a pol fungovania združenia našlo 34 záujemcov. Je jednoduché prepojiť ich a dohodnúť prvé stretnutie, ťažšie je dosiahnuť, aby v programe fungovali dlhodobo.“

Nie všetci si totiž rozumejú a stáva sa, že po niekoľkých spoločných aktivitách to ukončia. Mnohí si však vytvorili dlhodobý vzťah a stretávajú sa pravidelne. Ich „babička“ alebo „deduško“ zo susedstva nechýba na rodinných akciách. Stalo sa aj to, že rodina si susedku obľúbila tak veľmi, že spolu išli aj na letnú dovolenku do Talianska.

„Naše združenie plánuje pokračovať v Bratislave, pretože je pre nás dôležité, aby sme aj my osobne boli v meste, kde program realizujeme. Ak by sa však našli nejakí záujemcovia aj z iných miest, ochotne im dáme všetky podklady a právne rady z nášho programu. Takto v Pezinku jedna aktívna mamička v spolupráci s mestom rozbehla projekt Starí rodičia zo susedstva,“ opisuje Daniela.

Do budúcna plánujú v spolupráci s Inštitútom pre aktívne občianstvo rozšíriť ich program Školy, ktoré menia svet na študijný predmet na Ekonomickej univerzite tretieho veku v Bratislave. Pracujú na predmete zameranom na občianske témy, špecificky na mäkké zručnosti v medzigeneračnej komunikácii. „Aby sa rodiny nebáli nedeľných obedov, spoločných Vianoc či Veľkej noci, pokiaľ by prišlo na témy, ktoré vidia odlišne,“ uzatvára Daniela Nemcová.

Viac o programe Babička zo susedstva nájdete na babickazosusedstva.sk.