Umelkyňa, ktorá oživuje príbehy žien z SNP

Umeniu a kultúre venuje takmer odjakživa. V tvorbe sa Erika zameriava na ženskú perspektívu. Okrem toho je však aj pedagogičkou a výskumníčkou, ktorá zviditeľňuje hrdinstvo žien zapojených v Slovenskom národnom povstaní. Ponúka tak komplexnejší prístup k dejinám, v ktorých boli ženy často odsúvané na vedľajšiu koľaj.

„Motivovala ma snaha prehodnotiť androcentrický pohľad na dejiny, ktorý uprednostňuje mužské skúsenosti," vysvetľuje Erika. „Účasť žien v SNP je takmer neviditeľná, hoci vykonávali dôležité úlohy."

Nápad dostala počas rozhovoru s Annou Bergerovou, ošetrovateľkou partizánskej skupiny Čapajev, ktorá ju inšpirovala, aby sa téme venovala hlbšie. „Jej výrok, že ženy zohrali rovnako dôležitú úlohu ako muži, ma zasiahol a rozhodol som sa konať.”

Ďalším impulzom bola súčasná́ interpretácia SNP, v ktorej Erike chýba kritická́ konfrontácia minulosti s dneškom. Do tretice Eriku motivovalo aj samotné zobrazovanie histórie, plné rodových stereotypov a vykresľovania žien ako slabých či zronených.

Umelkyňa sa tak pustila do výskumu a začala vyhľadávať ženy, ktoré sa zapojili do Povstania. Pátrala v archívoch, čítala regionálne noviny, chodila na pietne akty. „Bolo pre mňa dôležité spoznať tieto ženy osobne a navštíviť ich v ich domovoch, aby som lepšie pochopila ich príbehy. Počas rozhovorov som sa vžila do ich spomienok na SNP a často som tieto silné emócie prežívala s nimi.“ Napríklad osud Boženy Palackovej, spojky v hydrocentrále Jasenie, ju zasiahol natoľko, že mala sny, v ktorých sa ukrývala pred nepriateľmi podobne ako Božena.

Počas výskumu objavila prípady žien, ktoré prali oblečenie na frontovej línii alebo sa starali o každodenné potreby partizánov. „Sústredím sa najmä na ženské aspekty vojny, teda na každodenné činnosti, ktoré historici mnohokrát nepovažujú za dôležité,“ vraví Erika a ponúka príklad.

Božena Palacková si z Povstania uchovala hodvábny padák a po vojne si z neho nechala ušiť svadobné šaty. „Mala som možnosť obliecť si ich, bol to pre mňa nesmierne emocionálny moment.“

Príbehy žien oživuje aj prostredníctvom efemérnych pamätníkov, ktoré vytvára na miestach, kde spolupútničky Povstania pôsobili.

„Pozerám sa kriticky na jednostrannú heroizáciu pamätníkov, ktoré oslavujú mužov so zbraňou v ruke v jánošíkovskej pozícii. Úplne tak prehliadajú prínosy žien a ďalších marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia či židovská partizánska skupina, v ktorej pôsobila aj herečka Dalma Špitzerová,“ hovorí umelkyňa.

Prvý pamätník venovala spojke z hydrocentrály Jasenie Božene Palackovej, druhý Zuzane Petreje, ktorá pracovala v práčovni na fronte a zatiaľ posledný kuchárke partizánov Pavlíne Dubenovej. „Cieľom je nielen vzdať hold ženám, ale aj preformulovať historické naratívy.“

Erika hovorí, že z príbehov, ktoré objavila, sa tešia aj komunity, z ktorých ženy-odbojárky pochádzajú. „Je úžasné vidieť, ako sa ľudia stotožňujú s ich osudmi. Partizánska hostina pri pamätníku na počesť pani Dubenovej sa obyvateľom Kunerádu natoľko páčila, že by si želali opakovať spomienku každoročne.. Prajem si, aby tieto príbehy rezonovali aj naďalej a aby sme konečne začali vnímať históriu aj z pohľadu žien,“ uzatvára.

Viac o myšlienke na instagramovom profile @zenyvsnp.