Michal Koricina: Trnavčan, ktorý pomáha učiteľom profesijne rásť
„Dobrý učiteľ je pre mňa človek s charakterom, ktorý je pozitívnym vzorom pre svojich študentov. Pedagóg si častokrát neuvedomuje, ako jednou vetou alebo vyučovacou hodinou dokáže ovplyvniť smerovanie žiaka. Má možnosť vstúpiť a zasiahnuť do jeho života.“
Michal Koricina hovorieva, že je povahou „snílek“. A práve snom sa začal príbeh ich občianskeho združenia Lifestarter, ktoré ponúka celoživotné vzdelávanie.
Keď ho v roku 2017 s priateľmi založili, netušili, že o pár rokov bude Trnava aj vďaka nim patriť ako jediné slovenské mesto do Globálnej siete učiacich sa miest UNESCO. Mestá sú do zoznamu zaradené vtedy, keď na svojom území podporujú vzdelávanie mladých, ľudí v produktívnom veku aj seniorov.
„Povedali sme si v tíme: prečo by nemohlo byť niečo také aj v Trnave?“ spomína si Michal. A tak vznikol koncept Učiacej sa Trnavy. Projekt prepája odborníkov z praxe so školami či inými vzdelávacími organizáciami a nadväzuje partnerstvá s inými učiacimi sa mestami siete UNESCO. Okrem toho s kolegami organizujú vzdelávacie podujatia a snažia sa do učenia zavádzať inovatívne prístupy. Samostatnou kapitolou je vzdelávanie učiteľov – napríklad zlepsovanie digitálnych zručností starších ročníkov.
„Videl som, že stredná škola nám nedávala toľko, koľko by som očakával a chcel,“ spomína si Michal, odkiaľ pramení jeho záujem o profesný rozvoj pedagógov. S kamarátmi preto začali organizovať motivačné semináre pre stredoškolákov, ktoré im pomáhali objaviť svoje talenty. Po čase si však uvedomil, že to nestačí a je potrebné systematicky pracovať aj s učiteľmi.
„Učitelia sú najväčšia skupina ,influencerov´. Majú možnosť ovplyvniť, ako bude vyzerať nasledujúca generácia. Deti, ktoré učia, budú raz na kľúčových pozíciách. To, čo v škole zažijú, budú potom posúvať ďalej,“ vysvetľuje.
„Preto je pre mňa dôležité pracovať práve s učiteľmi. Mali by si uvedomiť, akú veľkú zodpovednosť majú.“ Učitelia by podľa neho mali byť minimálne na takej úrovni, ako je generácia, ktorú učia – nemali by byť „pozadu“.
Michal si to skúsil na vlastnej koži. Keď si robil doktorát z andragogiky, sám bol učiteľom. Na univerzite si všimol, že mnohí študenti pedagogiky vnímajú povolanie učiteľa ako zadné dvierka, ak sa im nepodarí zamestnať inde. Chýbalo mu pri nich aj viac kritického myslenia.
„Častokrát počúvame, že musíme viesť mladých ku kritickému mysleniu. Je pozitívne, že sú učitelia, ktorí sa o to snažia, no treba povedať, že neraz aj samotní učitelia nevedia kriticky myslieť. Ak máme pedagógov, ktorí veria hoaxom, ako môžeme očakávať, že naučia kriticky myslieť naše deti?“
Michal je však optimista. Aj vďaka Učiacej sa Trnave vidí, že atmosféra v školstve a vzdelávaní ako takom sa pomaly mení. Väčšina učiteľov chce podľa neho robiť svoju prácu kvalitne a zodpovedne, len možno celkom nevedia, ako na to. On im k tomu chce pomôcť svojou troškou.
„Sčasti žijeme sen, ktorý sme si vysnívali a zároveň sa učíme, aby sme mohli dorásť k snom, ktoré máme pred sebou,“ vraví o svojej práci.