Sliačanky vyrábajú zo starých látok ľadvinky

„Stretli sme správnych ľudí s nadšením a so snom, ktorých motiváciou neboli peniaze alebo tvorba úspešnej značky. Našou motiváciou bolo tvoriť niečo, čo nás baví a popri tom, ako sme to robili, prichádzal úspech.“

Všetko to začalo prekvapením, keď Veronika dostala od kamarátky Lenky a ďalších blízkych vytúžený šijací stroj. Volajú ho Silvo. V tom čase boli obe čerstvo po vysokej škole a brigádovali v kaviarni. ,,To ale pre nikoho nebola dostatočná práca. Každý sa nás pýtal kedy si nájdeme poriadnu robotu,“ vraví so smiechom Lenka.

Vtedy im napadlo, či nezačnú na Silvovi prešívať veci zo second handu. ,,Uvedomili sme si, že to je vlastne brutálne ekologické. Človek netvorí ďalší odpad. Už sa nemusí vyrobiť nič nové na to, aby sme mohli niečo nové vytvoriť my.“

Dievčatá sa našli najmä v šití ľadviniek. Ich prvotinou bola hnedá menčestrová ľadvinka, ktorú vyrábali celý večer a pomáhali si videami z webu. Po chvíli si ich výrobky začali všímať priatelia. ,,Dlho nám nedochádzalo, že ľudia si chcú naše veci kupovať,“ dopĺňa Veronika.

Postupne sa k nim pridala kamarátka Kateřina Launerová a trojica si našla novú výzvu. ,,Bol to taký náš sen. Chceli sme vytvoriť priestor pre ľudí s postihnutím, kde by sa mohli aj oni realizovať a pomáhať nám,“ hovoria. V roku 2019 preto založili občianske združenie Ši a nechaj šiť a pridala sa k nim aj Aďka s Downowým syndrómom.

,,Aďa strašne túži niečo robiť. Ľudia so zdravotným znevýhodnením nie sú nastavení tak, že si len poberajú invalidný dôchodok a je im dobre. Tak, ako je šikovná Aďa, sú šikovní aj ďalší ľudia so znevýhodnením. Len sa nemajú kde rozvíjať a budovať svoje talenty,“ vysvetľujú. Práve Aďa je často motorom, ktorý ich ženie a posúva vpred.

A čo ich to naučilo? ,,Že sa oplatí robiť veci, ktoré majú zmysel. Ak človek primárne nehľadá zisk, ale robí niečo preto, lebo to má zmysel a on tomu verí, dáva mu to viac, ako keby z toho mal stovky eur na účte,“ vraví Lenka.

,,Mňa hreje pri srdci naša Aďa, pretože vidím, že pre ľudí, ako je ona, to má význam. Stále v tom vidím Aďku a myslím na to, že bude šťastná a – ako ona vraví –, konečne bude pre tento svet užitočná a bude môcť niečo robiť,“ usmieva sa Veronika.

Členky združenia aktuálne venujú svoj čas rekonštrukcii priestorov, do ktorých sa plánujú presťahovať. V budúcnosti tiež chcú vytvoriť chránenú dielňu, v ktorej by zamestnali viacero ľudí so zdravotným znevýhodnením.