Veronika Bruncková: Liptáčka, ktorá mení šedé nemocničné čakárne na vľúdne a hrejivé miesta
„Ľudia sa ma pýtali, prečo sme sa nezamerali priamo na ambulancie, ale na čakárne. Je to preto, lebo na Slovensku v čakárni strávime viac času ako priamo u lekára, keďže nám často chýbajú registračné systémy. Niekedy sú to aj dve hodiny, a keď je človek v strese z nastávajúceho vyšetrenia, môže to spôsobiť skreslené výsledky.“
Veronika sa o zmenu nemocničných čakární snaží v rámci štúdia na Sokratovom inštitúte. Súčasťou vzdelávacieho programu je aj vlastný projekt, cez ktorý účastníci menia svoje okolie. Architektka z Liptova si povedala, že v ňom nadviaže na niečo, čo už kedysi robila.
V roku 2018 ako študentka spolupracovala s profesorkou Veronikou Kotradyovou z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na renovácii čakární Národného onkologického ústavu. „Počas toho sme si potvrdili naše hypotézy, že drevo má na pacientov a ich zdravie dobrý vplyv,“ spomína si.
V zmene nevľúdnych čakární sa preto rozhodla pokračovať aj na Sokratovi. Tentokrát si vybrala Polikliniku v Karlovej Vsi a jej rádiologické oddelenie, kde sa denne premelie aj viac ako sto ľudí.
„Tieto priestory sú pre mňa typickým príkladom slovenského zdravotníctva – sivé, veľmi staré, hygienicky nedostačujúce. Steny sú plné starých odkazov a reklám, je tam ošarpaný nábytok. My do nich prinášame drevo – drevené lamely na stenách a strope, aj zrenovované stoličky. Okrem toho tiež veľa rastlín, ktoré nie sú alergénne a aj nové, miernejšie osvetlenie.“
Staré sedenie sa rozhodli recyklovať, ponechávajú z neho iba konštrukciu. Ošúchaný povrch, kde pacienti sedia, nahrádzajú dubovým drevom. Niektoré miesta spájajú do väčších lavíc, aby si tam pacienti mohli položiť nákup či kabelku. Iné zas rozdeľujú, aby si čakajúci mohol vybrať, či chce sedieť sám alebo s niekým.
„Niekde sme pridali aj operadlá. Každý si môže zvoliť, ako chce sedieť, dôležité je, aby sa cítil bezpečne. Na steny sme pripevnili vešiaky na bundy či tašky a v čakárni sme zvýraznili informačné okno, kde ľudia nájdu odpovede na otázky týkajúce sa vyšetrenia a pracovných hodín,“ vysvetľuje Veronika.
Podlahu v čakárni sa meniť nechystajú. Dlažobné kachličky chcú vyčistiť a polámané kusy nahradiť novými. Podľa Veroniky je totiž dôležité zachovať nejaký znak z pôvodnej čakárne, aby pacienti cítili, že to miesto poznajú.
„Drevo sme vybrali kvôli jeho biofilickým účinkom. Biofília je vrodená tendencia človeka hľadať spojenie s prírodou. V tomto prípade sa aplikuje spôsobom, že drevo pacientom pripomenie veci a prostredie, s ktorým sa odjakživa evolučne stretávali, a to už od prvých ľudských obydlí a nástrojov. Nervový systém ho pozná a nezaťažuje sa jeho ,skenovaním´. Podvedome si to spojíme s prechádzkami do lesa alebo výhľadom na hory.“
Okrem toho sa drevo našincovi spája so slovenskou kultúrou. Pripomína staré korýtka, varechy, drevenice a mnoho ďalších vecí, ktoré sú ľuďom žijúcim na Slovensku blízke. Aj to môže prispieť k väčšiemu pocitu dôvernosti a bezpečia.
„Navyše, profesorka Kotradyová so svojimi žiakmi výskumom potvrdili antibakteriálne účinky dreva. Cez svoje póry absorbuje a odsáva z povrchu vlhkosť, čím vytvára prostredie, v ktorom sa baktériám nedarí. Štyria z jej študentov sa ku mne pridali a na návrhu čakárne sme pracovali spolu,“ opisuje Sokraťáčka.
Čakáreň bude hotová v priebehu tejto jesene. Veronike sa však už teraz ozvali ďalšie zariadenia, ktoré by mali záujem o viac vľúdnosti pre svojich pacientov. „Naše zdravotníctvo má pred sebou dlhú cestu. My chceme ukázať, že drevo by si v ňom zaslúžilo viac priestoru,“ hovorí Veronika.