Dobrovoľník, ktorý v Košiciach prepája mladých z Luníka IX s rovesníkmi zo zahraničia či Tabačky

„Na všetky naše akcie voláme deti zo znevýhodneného prostredia aj širokú verejnosť. Takto sa môžu lepšie spoznať a zblížiť. Zahrajú si futbal, potom si sadnú na kofolu a porozprávajú sa. Je to jednoduchý prostriedok, ako prepojiť rôzne svety.“

Jakub sa po štúdiu v Brne vybral cestovať a spoznávať nové kultúry. Do Košíc sa dostal, až keď si odtiaľ našiel manželku a rozhodli sa na východe usadiť. Popri práci začal robiť dobrovoľníka na Luníku IX, kde sa s deťmi hrával, učil, brával ich na hokej a niektorým chlapcov robil mentora.

„Páčilo sa mi, aké sú tie deti akčné a večne vysmiate. Zoznámil som ich aj s mojimi kamarátmi, ktorí sa ku mne pridali a skonštatovali, že je veľmi fajn tráviť čas s mladými, ktorých človek v našich bublinách bežne nestretne. Po spoločnej porade sme sa rozhodli, že tieto aktivity budeme robiť na pravidelnejšie báze a 26. december 2017 vzniklo občianske združenie Keď môžem pomôžem,“ hovorí Jakub a smeje sa, že presný dátum si zapamätal, lebo ho stále treba niekde vypĺňať.

Okrem detí z Luníka IX sa začali venovať aj iným marginalizovaným komunitám v okolí a mladým z krízového centra v Košiciach. Najprv sa s nimi zvykli hrávať, neskôr organizovali aj víkendové „vzdelávačky“.

„Z našej skúsenosti platí, že keď človek príde s dobrým úmyslom a na nič sa nehrá, dieťa sa rýchlo osmelí a začne mu dôverovať. Je dôležité brať dieťa o za seberovného parťáka.“

Ich prvým väčším projektom bola výstavba úľov vedľa košického kina Úsmev, kde vytvorili včeliu záhradu. Neskôr pokračovali komunitnými športovými akciami – cyklistikou po okolí, tenisom, futbalom, turistikou. Spolupracujú aj s inými organizáciami, s jednou organizovali novinársky krúžok.

„Oficiálne sú v našom združení iba štyria ľudia, ale dávame dokopy skupiny mladých dobrovoľníkov, ktorí nám zo všetkým pomáhajú. Častokrát sú to práve deti, pre ktoré sme organizovali pôvodne aktivity. Snažíme sa im dohadzovať brigády aj inde. Pomáhali napríklad na festivale dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý zastrešujeme,“ vysvetľuje Jakub.

Najväčším podujatím združenia boli zatiaľ Majstrovstvá v pohodovom športovaní, kde proti sebe súťažilo viacero tímov. Potom však prišla pandémia, ktorá podľa Jakuba ich plány prevrátila naruby. Všetky ich aktivity mali založené na fyzickom stretávaní sa. Projekty tak museli časovo poposúvať a dvaja členovia združenia odišli do zahraničia.

„Dali sme si dlhšiu prestávku, no verím, že od septembra nabehneme do starých koľají, no s novými projektami. Určite budeme pokračovať v Majstrovstvách v pohodovom športovaní, pretože máme k dispozícii mobilné ihrisko, ktoré môžeme rozložiť na hociktorej lúke. A do budúcna chceme u nás v organizácii rozbehnúť globálne vzdelávanie, aby sme mohli vzdelávať deti a zároveň vyvracať mnohé stereotypy, ktoré sú na Slovensku populárne,“ vraví Jakub.

Ich malým veľkým snom je, aby bolo združenie ich jedinou prácou. Zatiaľ robia všetko najmä dobrovoľnícky popri „riadnych“ zamestnaniach.

Viac informácii o aktivitách Keď môžem pomôžem nájdete na stránke kedmozempomozem.sk.