Magazín

Partizánčanka, ktorá prináša do mesta súčasné umenie a vracia mu "baťovskú" atmosféru

Katarína Janíčková sa z Bratislavy vrátila do rodného Partizánskeho, kde založila občianske združenie Fabrika umenia.

Katarína Janíčková
Lucia Matejová
Lucia Matejová
7. septembra 2022

„Naivita je niečo, čo potrebujú mladí aktívni ľudia, ktorí chcú meniť veci vo svojom meste. My sme na začiatku dostali od mesta tristo eur, aby sme zorganizovali štyri podujatia a mysleli sme si, ako sme za vodou. Teraz už síce fungujeme neporovnateľne lepšie, no radi spomíname na tieto začiatky, keď sme sa všetko učili za pochodu.“

Katarína, ktorú všetci prezývajú Kutete, vyštudovala dejiny umenia na Trnavskej univerzite. Po škole si našla prácu v Bratislave, no stále ju to ťahalo do rodného mesta.

„Rozmýšľala som, čo idem ďalej robiť a vtedy som si uvedomila, že čo to vlastne riešim. Veď ja veľmi dobre viem, čomu chcem venovať čas a hlavne, kam sa chcem vrátiť. Myšlienku o vybudovaní kultúrno-komunitného centra v priestoroch bývalej Baťovej továrne, som mala v hlave už dlho. Chýbala len jej realizácia.“

A tak sa Katarína vrátila domov. Spojila sa s podobne zmýšľajúcimi Partizánčanmi a v roku 2015 založili občianske združenie Fabrika umenia.

Ich pilotným podujatím, ktoré organizujú doteraz, bola Moc umenia. Koná sa v parku a ponúka množstvo remeselných workshopov, hudobných a tanečných vystúpení aj talkshow s inšpiratívnymi umelcami, ktorí mladším kolegom rozprávajú o svojich začiatkoch. Chcú ich tak motivovať a ukázať im, že napriek dlhej ceste to stojí za to.

Okrem toho členovia združenia organizujú koncerty, tanečné a divadelné predstavenia, diskusie aj prehliadky Partizánskeho. Vedú tiež portál baťovany.sk, kde píšu o regióne, jeho osobnostiach i histórii.

„Študovala som dejiny umenia a popritom som sa začala zaujímať o baťovskú architektúru a urbanizmus v Partizánskom. O meste sa hovorí málo, hoci práve jeho architektúra a urbanizmus sú veľmi hodnotné. Roky sa ich akosi nikto nesnažil spopularizovať. Sem-tam sa niečo na počesť baťovskej histórie oslávi, ale nespomína sa, že Partizánske je jediné ideálne priemyselné mesto na Slovensku a ani to, koľko pôvodnej architektúry sa v meste stále nachádza.“

Fabrika umenia sa preto snaží o zachovanie pôvodnej mestskej architektúry. Popularizuje ju, aby si aj ľudia žijúci v „baťovských domčekoch“ uvedomovali, aké sú hodnotné.

Väčšina podujatí združenia sa koná vo vonkajších priestoroch, no už dlho sa snažia získať jednu z budov bývalej baťovskej fabriky do vlastníctva, aby ju mohli obnoviť. Celý projekt nazvali Fabrika 61 podľa čísla stavby, ktorú chcú rekonštruovať.

Okrem plánovaného kultúrno-kreatívneho centra by sa v nej mali nachádzať ateliéry, priestor na vzdelávanie aj miesta na bývanie.

„Takto by mohli vzniknúť nové pracovné miesta pre mladých z Partizánskeho aj z regiónu. Chceme totiž vytvárať možnosti, aby mladí neboli nútení odchádzať do iných miest, ako je to v menších slovenských mestách bežné. Fabrické budovy živili v Partizánskom takmer všetky rodiny, dnes je načase, aby sme im to vrátili a vdýchli im novú dôstojnú budúcnosť,“ rozpráva Katarína o plánoch združenia.

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.