Magazín

Lukáš Haizer a Irena Synáková: dvojica z Dunajskej Lužnej, ktorá v azylovom dome pomáha matkám z Ukrajiny

Keď bol Lukáš Heizer pomáhať na hraniciach, povedal si, že musí pomôcť tým, ktorí nevedia kam ísť. Spolu s akčnou dôchodkyňou Irenkou a ďalšími dobrými ľuďmi z dediny v rekordne krátkom čase vytvorili azylový dom pre matky z Ukrajiny.

Lukáš Haizer a Irena Synáková
Irena Synáková a Lukáš Haizer
Jana Gombošová
Jana Gombošová
3. apríla 2022

„V dnešnej dobe je veľa tém, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Myslím si, že práve dobrovoľníctvo je najlepším spôsobom, ako ľudí spájať. Každý, kto sa pridá, zistí, že v konečnom dôsledku pomáha najmä sám sebe,“ hovorí dôchodkyňa Irena.

Lukáš Haizer z Dunajskej Lužnej bol v začiatkoch vojny pomáhať na hraniciach. Videl utrpenie detí, matiek či starých rodičov, ktorým pomáhal nastupovať do autobusov.

„Nevedeli kam cestujú, nevedeli, čo bude ďalej. Počas cesty domov som si povedal, že musím vytvoriť miesto, kde takýmto ľuďom poskytneme ubytovanie. Vo veľmi krátkom čase sme založili azylový dom,“ povedal dobrovoľník z hraníc, ktorý je jedným zo zakladateľov občianskeho združenia Ostrov pomoci.

Celý proces pomoci by bol pomalší, nebyť akčných ľudí v dedine. Jednou z nich je aj dôchodkyňa Irena Synáková, ktorú všetci poznajú ako skromnú ženu, ktorá je vždy ochotná pomôcť tam, kde treba.

„Keď vypukla vojna na Ukrajine, hneď od prvého dňa som rozmýšľala, ako tým ženám s deťmi pomôcť. Keď mi zavolal Lukáš z Ostrova pomoci, že dostal k dispozícii nejaké priestory, ktoré chcú upraviť na azylový dom pre Ukrajincov, hneď som išla priložiť ruku k dielu,“ opisuje pani Irena SOS-akciu.

„Budova, ktorá nebola využívaná minimálne 10-15 rokov, bola v naozaj zlom stave. Našťastie, prišlo veľa ľudí, ktorí neváhali pomôcť. Ja som si na pomoc zavolala kamarátku, prišli aj moje dcéry, vnúčatká podarovali ukrajinským deťom hračky a športové hry, prispeli sme aj do potravinovej zbierky,“ dodáva.

Irena Synáková
Pani Irenka pri práci s ukrajinskými ženami
Deti z UA
Kreatívny kurz maľovania pre deti z UA

Z budovy sa vypratávalo staré zariadenie a neporiadok. Postupne sa všetko maľovalo, upratovalo, umývali sa okná, dvere, sociálne zariadenia a ženy popri tom triedili množstvo vecí a potravín, ktoré ľudia neustále nosili do zbierky. Pomohli miestni podnikatelia, ale aj jednotlivci, ktorí priniesli nábytok, postele či riad. Pred budovou za pár dní pribudlo aj športovisko pre deti.

„Každý deň prichádzali noví a noví ľudia, preto sa muselo pracovať rýchlo, aby každá ďalšia miestnosť mohla byť naplno využitá. Väčšinou prišli matky s deťmi. Priznám sa, mala som často guču v hrdle, keď som si uvedomila, že sú to ženy vo veku mojich dcér. Ani jednu z nich som však nevidela plakať. Boli usmiate, vďačné a pracovité. Keď videli, že sme prišli brigádovať, hneď sa pýtali, čo môžu robiť ony. Jedna z nich si dokonca za pár dní našla prácu – upratovanie v neďalekej reštaurácii. Myslím si, že práve práca im pomáha najviac, aby neustále nemysleli na tú hrôzu. A na svojich mužov a bratov, ktorí museli zostať bojovať na Ukrajine,“ hovorí pani Irena, ktorá má sama štyri dcéry, deväť vnúčat a jedno pravnúča.

Do vznikajúceho azylového domu prichádzalo pomôcť veľké množstvo ľudí. „Neboli to to desiatky, ale stovky. V priebehu pár dní sme zabezpečili potraviny a všetko potrebné pre odídencov z Ukrajiny. Najviac ma prekvapilo, s akou ochotou a radosťou ľudia pomohli,” popisuje Lukáš a dodáva, že pri materiálnej pomoci to neskončilo. Po pár dňoch sa už v Azylovom dome vyučoval slovenský jazyk a ochotná pani učiteľka-výtvarníčka pripravila pre ukrajinské deti kreatívny kurz maľovania.

„Aktuálne poskytujeme ubytovanie pre 43 ľudí z Ukrajiny. Ide prevažne o matky s deťmi. Väčšine z nich sa podarilo nájsť si prácu a rýchlo sa začlenili do komunity. Nie je nám však ľahostajný ani život slovenských matiek v núdzi, ktorým sme rovnako poskytli ubytovanie. Vďaka dobrým ľuďom sa podarilo vyzbierať množstvo materiálnej pomoci, no hlavným problémom sú pre nás vysoké faktúry za energie,” popisuje zakladateľ azylového domu v Dunajskej Lužnej aktuálny stav. Za to, že u nich všetko funguje, vďačia najmä miestnym.

„Prišla k nám aj ukrajinská mamička s malinkým, ani nie dvojmesačným bábätkom v náručí. Keď som si predstavila, koľko hodín a za akých podmienok utekala, musela som zadržiavať slzy. Nedá sa mi nepomáhať, keď vidím toto. Je to len kvapka v mori, ale keď nás bude stále viac, verím, že svet môže byť lepší,“ dodáva pani Irena.

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.