Magazín

Gréckokatolícky kňaz, ktorý sa okrem pomoci utečencom snaží priniesť aj pokoj

Otec František Engel vytvoril na fare vo Vyšnom Nemeckom základňu pre dobrovoľníkov na hraniciach. Utečencom poskytujú pomoc všetkého druhu.

František Engel
Foto: Jana Gombošová
Lucia Matejová
Lucia Matejová
7. marca 2022

„Matka, ktorá o druhej ráno čaká na vybavenie na ukrajinskej stane hranice, si v ukrutnej zime dáva dole sveter, aby doň zabalila svoje dieťa. Toto je obraz, ktorý pohne aj tým najtvrdším chlapom.“

František Engel je gréckokatolícky kňaz, ktorý pôsobí na fare vo Vyšnom Nemeckom. Na otázku, ako sa ocitol pomáhajúc na slovensko-ukrajinských hraniciach odpovedá, že to celé začalo rybárskym stolíkom.

„Hneď ako na Ukrajine vypukla vojna, išli sme so známym skontrolovať hranicu, no situácia bola pokojná. Vrátili sme sa nasledujúce ráno po svätej liturgii. Vtedy tam už v strašnej zime postávali matky s deťmi. Pozval som ich k nám na faru, urobili sme im teplý čaj a dali sme im najesť,“ začína rozprávanie Otec František.

„Potom sme nabalili nejaké potraviny a oblečenie a pristavil som ku fare jeden malý rybársky stolík, na ktorý sme to spolu s dekami položili. Z tohto malého stolíka sa však stali obrovské stany, kam ľudia prichádzajú s pomocou všetkého druhu.“

Dnes majú na farskom úrade štyri veľko-kapacitné stany, jeden kontajner, a tiež menšie stany, kde skladujú veci pre matky s deťmi a ostatných utečencov. Lieky, drogériu, oblečenie či potraviny. Niektoré veci posielajú rovno do ukrajinských táborov v Užhorode, tam je problém kúpiť si čokoľvek.

„Veci posielame aj priamo do kyjevského metra. Už odišla jedna dodávka a jeden kamión. Poslali sme hlavne veci pre deti, potrebujú jedlo aj lieky na zníženie teploty či niečo proti kašľu. Vodiči dodávok a kamiónov sú odvážni muži, zásielku nesú priamo až na frontovú líniu.“

V gréckokatolíckej cirkvi je možnosť oženiť sa. Otec František má manželku a dve dcéry. Tie sa dočasne presunuli k manželkiným rodičom, aby uvoľnili miesta na fare ukrajinským utečencom. Detské izby jeho dcér pomohli viacerým deťom upokojiť sa a nemyslieť na to, že na Ukrajine zostal ich otec.

Vyšnonemecká fara sa stala základňou, kam prichádzajú dobrovoľníci z rôznych spoločenstiev. Niektorí bojazlivo oznamujú, že sú ateisti. „To vôbec nevadí. Základ je, že si človek,“ odpovedá im Otec František.

„V týchto chvíľach sa ľuďom z Ukrajiny snažíme odovzdať pokoj, ponúkame humanitárnu pomoc a pomáhame im nájsť si nové zázemie – na Slovensku, v Česku alebo kdekoľvek si vyberú. Ak treba, odprevádzame ich na letisko - odkiaľ už leteli do Nemecka či Talianska.“

Gréckokatolícky kňaz konštatuje, že na hraniciach sa stretla veľká skupina dobrých ľudí vrátane vojakov, policajtov, úradníkov finančnej správy a ľudí z rôznych mimovládnych organizácii. Tí utečencom po prechode na slovenskú stranu ponúknu jedlo a pitie a mamičkám batoliat pripravia v rýchlovarných kanviciach sušené mlieko.

„Sú veľmi vďační za všetko, aj za rožok s paštétou, ktorý pre nás neznamená nič. Niekedy sú zahanbení prijať našu pomoc, my im však vysvetľujeme, že to nie je žiadna hanba. Aj pre nás je to cesta, na ktorej sa môžeme ako ľudia zlepšovať,“ uzatvára František Engel.

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.