Ako dvojica nadšencov zachraňuje zrúcaninu Zborovského hradu

„Život sa dá prežiť všelijako. Roky plynú neuveriteľne rýchlo a nás teší, že aj vďaka obnove hradu a angažovaniu sa sme stále vo víre života. Môžeme sa obzrieť za seba a povedať, že sme urobili niečo, čo teší čím ďalej, tým viac ľudí.“

Vlado sa narodil v Zborove – dedinke pri Bardejove s bohatou históriou. „Dodnes mám ako malý pred očami hradné »Čertové rožky«. Legenda hovorí, že čerti chceli hrad uniesť na iný neďaleký vrch. To sa im nakoniec nepodarilo a dostaval sa pri Zborove. Na niečo, čo pripomínalo čertove rožky, som sa chodieval pozerať. Musel som sa plaziť po bruchu, aby ich bolo vidno. Toto tajomno ostalo vo mne dodnes. Hrady a historické pamiatky vo mne vždy akosi rezonovali.“

Hrad Zborov je pomerne veľký. Hoci stáročia chátral, má množstvo zachovaných múrov, brány, pivnice, osem bášt, hospodárske budovy a palácovú časť. Dochoval sa dolný, stredný a horný hrad s vežou. Turista sa môže prechádzať po priestoroch aj dve hodiny.

V roku 2009 si Vlado s Dorotou povedali, že spravia na vtedy zarastenom a rozpadávajúcom sa hrade brigádu. „Nemali sme žiadne náradie ani peniaze, len naše odhodlanie nenechať ho napospas zubu času. Bola by to obrovská škoda.“

Ako to už býva, dobrovoľníci z okolia sa pre pomoc nadchli, no časom odchádzali. Páru sa však podarilo dať dokopy šikovný základný tím. Oslovili troch murárov priamo spod hradu a na nezaplatenie sa ukázali byť skúsenosti bývalej pamiatkarky Doroty.

Priznávajú, že mali aj obdobie, kedy prestávali veriť, že niečo také ako záchrana hradu sa dá zrealizovať. „Ukazovali mi na čelo, či to myslím vážne a či som normálny, že niečo také chceme vrátiť do života. Možno som niekedy aj oľutoval, že sme sa do toho pustili. Niektoré situácie boli na prvý pohľad neprekonateľné – napríklad financie, statika hradu alebo medziľudské vzťahy,“ približuje Vlado.

No dnes majú rozbehnutú dvanástu sezónu. Keď vraví sezóna, myslí tým apríl až október. Vtedy sú dobré podmienky na murovanie. Vlado s Dorotou si rýchlo uvedomili, že taký obrovský kolos nie je možné zachrániť len dobrovoľníckou prácou. Preto píšu v ich občianskom Združení na záchranu Zborovského hradu projekty, vďaka ktorým mohli každoročne zamestnať desiatky miestnych.

„Našli sa medzi nimi veľmi šikovní ľudia, ktorí zanechali na obnove hradu pozitívnu stopu. Mnoho turistov nám pomáha vyniesť vedro piesku na horný hrad, čo je veľká pomoc. Ročne tak návštevníci hradu vynesú počas prechádzky aj desať ton piesku,“ vraví Dorota.

Podľa Vlada máme na Slovensku veľa hradov, no štát na väčšinu z nich zabudol. „Myslím si, že občianske združenia túto medzeru vhodne vypĺňajú,“ konštatuje.

Archeologické výskumy odhalili, že Zborovský hrad musel byť kedysi bohatým a krásne zdobeným miestom. Našiel sa tu sklenený granát, slnečné hodiny, rôzne gombíky, prstene, keramika či kachlice. Dorota s Vladom postupne vystavujú fotky nálezov na hradobnom múre.

Momentálne sú v etape, kedy ešte stále zachraňujú časti hradu, odkiaľ padajú kamene. Pár objektov sa im už podarilo aspoň provizórne zastrešiť, dorobili tiež tehlovú podlahu. Hrad skultúrňujú tak, aby sa v niektorých jeho častiach dali robiť výstavy a kultúrne akcie.

„Teší nás, že sa k nám turisti vracajú. Mnohí nám povedia, že tu boli pred mesiacom, pol rokom alebo aj rokom. Prídu späť, lebo ich zaujíma, ako napredujeme v obnove. Práve to je pre nás povzbudením a motorom,“ hovoria.

A kedy bude hrad dokončený? „Tak to vieme úplne presne,“ pousmeje sa Vlado, „bude to v sobotu.“

Viac informácii nájdete na Facebooku.