Lýceum Modra: Aktívny uzol lokálnej kultúrnej scény

Aktivizovať nadšencov pre nezávislú kultúru a rozširovať jej publikum. To je hlavný zámer partie, ktorú k tejto aktivite motivuje ich vlastná kreativita a vášeň. „Chceme podporovať umelecké a kultúrne aktivity tvorivých ľudí, autorov, študentov či absolventov umeleckých škôl. Amatérov i profesionálov. Prepojiť ich a podporiť rozvoj kreatívneho priemyslu v regióne. Našim poslaním je zdôrazniť neoddeliteľnosť umenia od každodenného života a jeho PRESAHY cez generácie a kultúry,“ hovorí spoluzakladateľka Dana Frey, ktorá spolu s Petrom Budayom a Richardom Zlatošom priviedla Lýceum v Modre k životu. Dnes je inšpiratívnym a aktívnym uzlom lokálnej kultúrnej scény umiestneným v dvestoročnej budove bývalého Evanjelického gymnázia v Modre. Tento nezávislý priestor zameraný na aktuálnu umeleckú tvorbu, tvorivosť a kultúru, vznikol v roku 2019 spojením úsilia členov občianskeho združenia Presahy a ECAV Modra. Sme veľmi radi, že sa nám s kolegyňou Grétkou ešte pred lockdown-om podarilo navštíviť toto neuveriteľné miesto, ktoré sa stalo súčasťou Bystrín a priniesť vám z neho túto reportáž.

Z krčmy do ateliéru

Všetko sa zrodilo celkom prirodzene, keď partia kamarátov z umeleckých kruhov snívala a vymýšľala rôzne projekty. Raz na stretnutiach u Petra v ateliéri, inokedy v krčme, kde často vzniká množstvo skvelých nápadov. „Chceli sme robiť nárazové akcie vyplývajúce zo situácií, ktoré nám prichádzali do života. Potrebovali sme na to nejakú platformu, tak sme založili o.z. Presahy. Stále to však nestačilo, lebo na našich stretnutiach padalo množstvo ďalších ideí, no často išli dostratena. Málo z toho sa zrealizuje,“ konštatuje o magických začiatkoch Dana a pokračuje: „Tak sme si povedali, že potrebujeme niečo ako klub alebo ateliér. Začali sme hľadať najprv v Pezinku, ale nemali sme šťastie. Až som sa na jednej vernisáži v Modre zoznámila s evanjelickou farárkou. Úžasná žena! Len tak zo žartu jej hovorím, že iste majú veľa nehnuteľností, tak či sa nenájde niečo, kde by sme sa mohli „zasquatovať“. A ona, že áno! Hneď na druhý deň zorganizovala prehliadku s troma možnosťami a vybrali sme Lýceum.“ Nadšenie a spontánnosť je tu cítiť na každom kroku. Aj preto toto miesto priťahuje množstvo rovnako naladených ľudí a za rok svojej existencie sa pohlo míľovými krokmi vpred.

Premena

V momente, ako títo akční ľudia dostali k dispozícii budovu Lýcea, začali konať. Napriek tomu, že išlo (a stále sčasti ide) o schátranú nehnuteľnosť, ktorá si vyžaduje množstvo práce a investícií, neváhali ani sekundu. Celé leto po večeroch otĺkali steny a vlastnými rukami (a financiami) premieňali toto miesto do súčasnej podoby. Ako hovorí Danka Frey, za to, že sa im podarilo za ten čas nemožné, môžu aj ľudia, ktorí v Modre žijú: „Modra je iná planéta, je neskutočné, ako tu veci fungujú. Čokoľvek sme si vymysleli, tak to bolo možné. Napríklad, prišli sme za primátorom s nápadom, že by sme radi urobili amfiteáter. A jeho okamžitá reakcia bola „Super! Pozrime sa na mapu, kde by sme to mohli spraviť.“ Jednoducho neuveriteľné. Ľudia sa tu o seba zaujímajú, sú prajní, nápomocní, nič nie je nemožné a tunajší primátor je absolútne skvelý!“ Človek sa až pozastaví nad tým, prečo to takto nejde všade. Lýceum je skvelým príkladom a inšpiráciou, ako sa veci dajú.

Realita

Počas prehliadky budovy sme mysleli aj na to, že zrekonštruovať tento kolos musí byť šialene náročné - najmä finančne. Ako riešia túto otázku? „Ako som spomínala, začali sme svojpomocne a postupne sa púšťame do ďalších a ďalších miestností. Momentálne čakáme na zmluvu, ktorá nám umožní mať budovu v správe 20 rokov, čomu sa veľmi tešíme. Postupne chceme priviesť k životu celú budovu. Nakoľko je to národná pamiatka, môžeme na jej obnovu žiadať aj o rôzne granty a dotácie,“ hovorí Danka o tom, čo všetko súčasnosť Lýcea zahŕňa. „Prvým problémom bolo pre nás kúrenie, ktoré bolo v týchto mesiacoch nutné riešiť. Je to veľmi nákladná záležitosť, preto sa pokúšame zohnať peniaze aj na platforme Startlab. Plánujeme zrealizovať aj rezidenčný byt, ktorý bude slúžiť umelcom ako zázemie pre ich ničím nerušenú tvorbu. A aby nám nepadla strecha na hlavu, musíme vyriešiť aj tento problém. To bude najnákladnejšia záležitosť. Máme v pláne otvoriť aj miestnu kaviareň.“ Keď vidíme, čo všetko tu za tak krátky čas vzniklo, ani nám nenapadne o týchto fantastických plánoch pochybovať. Lenže, ako a z čoho žijú ľudia, ktorí Lýceum tvoria? „Samozrejme, všetci máme aj iné zamestnanie, ktoré nás živí. Inak by to momentálne nebolo možné,“ odpovedá Danka, ktorá má vlastnú firmu a popri tom vedie Lýceum a jeho aktivity. Tím sa postupne rozrastá a z počiatočnej trojice (Dana Frey, Peter Buday a Richard Zlatoš) je zrazu celkom slušná skupina. Pridali sa coworkeri Teo a Marek - kreatíva a produkcia, architekt, miestna turistická sprievodkyňa, headhunterka a mnohí ďalší.

Karol

Že to tu skutočne funguje a zjavne ide o niečo výnimočné, cítiť už z atmosféry, ktorú tu ihneď navnímate. Či už ste v hlavnej coworkingovej miestnosti, v pripravovaných dielňach, výtvarnom ateliéri, na povale, kde sa budú tiež diať veci alebo na zatiaľ ošarpanom dvore, ktorý ešte len čaká na svoju slávu. Tipujem, že o rok tam už budú natiahnuté svetielka, v bare si vychutnáte lokálne drinky a budete si užívať diskusie, hudbu, divadlo alebo kino pod holým nebom. Akoby tu bolo všetko naklonené týmto ľuďom a ich tvorivým zámerom. Oni tvrdia, že možno v tom má prsty aj Karol. Duch budovy Lýcea. A nie je to hocijaký Karol, ale Karol Štúr - starší brat Ľudovíta Štúra, ktorý bol v tejto budove niekoľko rokov uznávaným rektorom. „Podľa nás je tu Karolov duch stále prítomný. Dejú sa tu také neuveriteľné veci, že to naozaj nemáme na koho iného hodiť. Náhody a okolnosti, ktoré nás vždy niekam posunú alebo k niekomu privedú. Aj preto je Karol pre nás špeciálny a často na túto tému žartujeme, že jeho duch opäť zaúradoval,“ smeje sa Danka a dodáva, ako si plánujú dobrého ducha Lýcea uctiť a zhmotniť: „Tento pán je v historických kanáloch opisovaný ako strohý, no veľmi vzdelaný človek, ktorý prekladal napríklad aj Platóna z gréčtiny. Žiaľ, nezachovala sa žiadna jeho podobizeň. Preto by sme chceli urobiť vytvarnícke sympózium, na ktorom poskytneme všetky informácie o ňom a podobizne jeho príbuzných a z opisov jeho charakteru a genetických znakov jeho rodiny výtvarníci následne vytvoria jeho podobizeň.“

Punk

Za silnú tvorivú energiu a ľudskú vrúcnosť tohto miesta môže aj punk, ktorý tu vládne v tom najlepšom význame slova. Všetko, čo sa tu deje, totiž vzniká spontánne a s radosťou. „Začalo sa to tým, že sme chceli otvoriť výtvarný ateliér a kurzy. Nápadov však postupne prichádzalo viac - spolu s ľuďmi a rozhovormi, ktoré sme viedli. Či už ide o coworking, diskusie, vydávanie kníh, prednášky, prezentácie, tvorivé dielne, kurzy tvorivého písania, divadelné workshopy, koncerty alebo vzdelávacie aktivity. Onedlho ku coworkingu pribudne fotograf, čo znamená, že naše aktivity sa iste posunú aj týmto smerom. Všetko vzniká veľmi prirodzene. Nedávno tu bola na návšteve napríklad aj Sisa Michalidesová, začala si brnkať na klavíri a rozprávala mi o skladaní hudby pre orchester. Bola som ohúrená, aj keď pre ňu to je bežná vec. Hneď mi napadlo, že musíme urobiť hudobný večer, na ktorom zahrá a porozpráva o tom, ako vzniká filmová hudba pre orchester. A takto to celé funguje. Nakoľko máme veľkorysé priestory, máme perspektívu byť naozaj multikultúrnym a multimediálnym miestom,“ uzatvára Danka. Je to tak, Lýceum je vesmírom pre tvorivý experiment. Miestom nových, neobvyklých zážitkov pre ľudí, ktorí milujú kultúru a umenie.