Atény Slovenska
Bystriny sú už v takmer dvadsiatke miest, najnovšie aj v Modre. Dvaja prišelci s humorom i láskou rozprávajú, čím ich mesto priťahuje.
„Bývam v Modre dvadsaťdva rokov. Asi pred štyrmi sme mali u nás pod Lipkami takú hádku,“ usmieva sa Michal Kaščák a loví z pamäte príhodu. „Keď už nebolo o čom, sused na mňa vybehol, s tým, že »ty tu do toho nekecaj, ty nie si odtiaľto«.“
Na čo šéf festivalu Pohoda odvetil, že veď už tam žije riadne dlho. „Vtedy sa ozval iný môj sused, o niečo starší ako ja a povedal mi: nič si z toho nerob. Ja som sa sem prisťahoval s rodičmi, keď som mal šesť a nedávno mi tiež niekto vynadal, že tu nemám do toho kecať, lebo nie som odtiaľto.“
Michal takto začal odpoveď na otázku, či je lokálpatriot. „Takže, Modrania vedia byť aj tvrdé nátury a je to o nich známe. Ale mesto je situované tak, že stačí urobiť pár krokov a človek je v lese. Je veľmi pekne riešené, zaujímavo zachované. Má svoju silu a cítim sa tu dobre,“ dokončil.
Modra vyrástla pod Malými Karpatmi, našlo sa v nej asi 9-tisíc obyvateľov. Deti sa v školách učia, že tu kedysi žili Štúrovci, nielen po nich tu zostali pekné meštianske domy. Dospelí poznajú miestnu keramiku a vinnú cestu. Ale keď Michal hovorí o tom, čo ho na meste fascinuje, spomína čosi iné.
„Napríklad, na našej ulici – na Národnej – je asi najsilnejší pamätník obetiam holokaustu, aký na Slovensku poznám. Bez prehnania by som ho prirovnal k tomu berlínskemu, hoci sú veľkoleposťou a uchopením témy na opačných stranách.“
Hlavné mesto Nemecka si vo svojom úplnom centre postavilo 2700 betónových kvádrov, ktoré pripomínajú zločiny 30. a 40. rokov. Majú rôznu veľkosť, hrúbku a nakláňajú sa na strany. Keď sa pomedzi nich návštevník prechádza, cíti stiesnenosť, ktorá podnieti k zamysleniu.
Modranské pietne miesto sa volá Zelený les – podľa rodiny Grünwaldovcov, ktorých majetok počas vojny zhabali a ich poslali do koncentračných táborov. Tam, kde predtým stál ich obchod, je dnes umelecká stena z oceľových prútov obrastená viničom a komunitný vnútrodvor.
„Po mimoriadne dlhých súdnych ťahaniciach evanjelická cirkev odkúpila od (rodiny) bývalých arizátorov dom židovských obyvateľov našej ulice a spravila tam fantastický pamätník,“ vysvetľuje Michal. „Dokonca tam bývajú živé akcie, koncerty či výstavy fotografií.“
Mestečko má podľa neho veľký potenciál, a nielen preto, že je blízko Bratislavy. „Tá veľkosť resp. malosť prináša so sebou útulnosť a veľmi zaujímavé priestory.“ A v neposlednom rade: „je tu aktívnych mnoho ľudí, ako je napríklad Danka.“
Banská Štiavnica západného Slovenska
Dana Frey sedí vedľa Michala a aj ona rozmýšľa nad tou istou otázkou. „Mám v Modre trvalý pobyt piaty rok, tak neviem, či si môžem dovoliť povedať, že som lokálpatriot,“ smeje sa.
„Ale cítim sa tak. Žila som všelikde, najdlhšie v Pezinku, ale aj v zahraničí a nikde som sa necítila tak doma a komfortne ako tu. Neviem prečo.“ Podobný zážitok malo viacero ľudí – prišelcov, s ktorými sa pozná. „My tomu hovoríme, že nás Modra vcucla.“
Dana a jej kamaráti si v roku 2019 povedali, že dajú dokopy ošarpanú a nevyužívanú budovu bývalého Evanjelického gymnázia. Chcú z nej prístupné miesto, kde budú ľudia chodiť za umením a kultúrou. No nielen obzerať – aj tvoriť.
V Lýceu preto otvorili Večerný výtvarný kabinet, kam môže prísť ktokoľvek, kto má chuť maľovať a zdieľať svoj zážitok s ostatnými. Organizujú vzdelávacie workshopy i kurzy kreslenia lynoritom, hostia diskusie s odborníkmi. A majú aj coworking, kam môžu záujemcovia cez deň prísť a pracovať.
„Radi by sme poskytli možnosti tohto priestoru aj ľuďom mimo Modry. Veríme, že aj Bratislavčania budú občas chcieť vyliezť na vidiek a užiť si jeho čaro,“ podpichuje Dana, no pokračuje už seriózne.
„Napríklad, zaujímavé by mohli byť rezidenčné pobyty pre umelcov. Môžu vypadnúť z ruchu veľkomesta a prísť sem, kde majú desať minút od námestia les. Užijú si tu kľud a pokojné tvorenie v inej atmosfére.“
Ešte predtým, než Michal na samom začiatku vylovil z pamäte príhodu so susedom, povedal čosi iné. „Myslím si, že Banská Štiavnica je Modrou stredného Slovenska a Atény by sa možno dali nazvať Modrou Grécka,“ zahlásil vážne – a šibalsky sa pozrel naokolo.
Text je komentovanou momentkou z diskusie Večer s Bystrinami.
„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.