Príbehy

Matúš Vallo, Andrea Ungvölgyi a Boris Meluš: Dlhodobá podpora kultúrno-komunitných centier je kľúčová, menia Slovensko k lepšiemu

Počas multižánrového večera „Miesta, ktoré oživujú mestá“ sme debatovali s tromi hosťami, ktorí majú bohaté skúsenosti s neziskovým sektorom. Reč bola aj o význame kultúrnych centier, ich budúcnosti a vzťahu so samosprávami.

Miesta, ktoré oživujú mestá
Zľava: Boris Meluš, Andrea Ungvölgyi, Matúš Vallo. Foto: Jana Gombošová
Lucia Matejová
Lucia Matejová
31. októbra 2021

Bystriny spustili v spolupráci s Nadáciou Orange projekt „Aktívna komunita“. Jeho cieľom je systematicky a udržateľne podporovať rast kultúrno-komunitných centier z celého Slovenska.

S primátorom Bratislavy Matúšom Vallom, spoluzakladateľom Nadácie Cvernovka Borisom Melušom a správkyňou Nadácie Orange Andreou Ungvölgyi sme sa spoločne zamýšľali nad tým, prečo štát kultúrne centrá častokrát prehliada a akým prínosom môžu byť pre regióny.

Projekt Aktívna komunita je plnenie jedného z mojich snov

Andrea Ungvölgyi
správkyňa Nadácie Orange

Sama som pracovala v neziskovom sektore, takže s terminológiou, že neziskové centrá negenerujú dostatočný zisk, som sa stretávala často. Je pravdou, že negenerujú „nenormálne“ zisky, ale s istotou generujú úžasnú prácu.

Už predtým som veľakrát premýšľala, ako by sme v Nadácii Orange vedeli posilniť komunitný rozvoj a strategickú oblasť týchto centier. Našu optiku však najviac zmenila pandémia. Počúvali sme, ako sa kreatívne centrá dostali do lockdownu, nemohli fungovať a čelili finančnej kríze. Na ľudí, ktorí v nich pracovali, bol vyvinutý taký tlak, že spôsoboval pracovné vyhorenie.

Predstavitelia kultúrnych centier sa jednohlasne zhodli, že najviac zo všetkého potrebujú vytvoriť stabilitu, ktorú im zabezpečia iba finančné prostriedky. Tak sme v spolupráci s Bystrinami vytvorili program Aktívna komunita a piatim vybraným centrám rozdáme 200 tisíc eur.

Pamätám si, ako som s Ivanom Ježíkom zakladala neziskovku Voices. Našťastie sa nám podarilo získať finančného donora, ktorý nám veľmi pomohol. Takže teraz viem, aké je dôležité, aby ste si na začiatku mohli dovoliť zaplatiť odborníkov, rekonštrukciu budovy či získanie priestorov, ktoré budú priťahovať ľudí.

Pre Nadáciu Orange nie je typické púšťanie sa do trojročného záväzku. Pri tomto projekte sme však urobili výnimku, pretože chceme postaviť vybrané komunity na nohy. Na konci tohto trojročného cyklu by som si priala vidieť nadšených ľudí, ktorí si nemusia klásť otázky, či zostávajú alebo odchádzajú.

Našim cieľom je vytvoriť stabilnú sieť s potenciálom zdieľať svoje skúsenosti a navzájom sa obohacovať, ktorá sa bude postupom času rozširovať.

Miesta, ktoré oživujú mestá
Zľava: Zuzana Wienk, Boris Meluš, Andrea Ungvölgyi, Matúš Vallo. Foto: Jana Gombošová

Čím menej energie budú centrá musieť vložiť do obhajovania svojej existencie, tým viac jej zostane na zveľaďovanie projektov

Boris Meluš
spoluzakladateľ Nadácie Cvernovka

Pri zakladaní Novej Cvernovky sme boli poháňaní úspešnými príkladmi Tabačky v Košiciach alebo Stanice Zárečie v Žiline. Videli sme, že napriek úvodným ťažkostiam, sa dostali do stabilného fungovania. Najťažšie bolo vybalansovať kreatívne ateliéry s kultúrnou časťou Cvernovky, pretože obe potrebujú svoj pokoj. Vlastne s tým bojujeme doteraz, no môžeme sa oprieť o predošlé skúsenosti iných kultúrnych centier a poučiť sa z nich.

Väčšina centier na Slovensku je založená na úkor rodín a ich finančného zabezpečenia. Aj nás banka tlačila do toho, že ak nebudeme mať udržateľné životné podmienky, peniaze nám nedajú. Našťastie sme sa dohodli s Bratislavským samosprávnym krajom na podobnom modeli, ako má Stará tržnica a fungovalo to.

To je výhodou hlavného mesta a väčších miest, ale v tých menších je to naozaj problematické. Častokrát musia polroka zháňať peniaze, aby mohli ďalšieho polroka robiť dlhodobý program.

Na Slovensku je dôležité zmeniť naratív - „Dáme vám päťdesiat eur na koncert a tých zvyšných tristopäťdesiat si zoženiete inde.“ Mať dlhodobú istotu a stabilitu je kľúčové. Do veľkej miery je to aj o mentálnom nastavení donorov a samospráv.

Najhoršie je, keď je centrum závislé len od jedného darcu. Kritériom úspešného fungovania je viaczdrojové financovanie. Samosprávy by mali pochopiť, čo im tieto centrá prinášajú. Potom ich stačí podporovať aj tretinovým rozpočtom.

Existuje Fond na podporu umenia, súkromní donori aj donori na národnej úrovni ako Nadácia Orange. Ideálom je mať každú z týchto zložiek na svojej strane.

Naratív na Slovensku sa však mení k lepšiemu. Je iný ako pred piatimi rokmi a úplne iný ako pred desiatimi. Začína sa veriť tomu, že nie všetko, čo je štátne, sa musí predať. Niekedy je lepšie, keď to zostane v rukách samospráv. Rovnako sa nemusí hneď všetko búrať. Pri niektorých budovách to nedáva zmysel, môžu sa zachrániť a využívať v prospech spoločnosti. Príkladov, že sa to oplatí je veľa. A stále pribúdajú.

Miesta, ktoré oživujú mestá
Zľava: Boris Meluš, Andrea Ungvölgyi, Matúš Vallo. Foto: Jana Gombošová

Sú to ľudia, ktorí nečakali na ostatných a urobili si vlastný svet. Sami pre seba a postupom času aj pre ostatných

Matúš Vallo
primátor Bratislavy, architekt a urbanista

Kedysi mohli byť predchodcami kultúrnych centier prvé kluby, kde sa okrem živých koncertov občas premietol film alebo sa v nedeľu ráno pripravil program pre deti. Keď sme s kapelou pred dvadsiatimi rokmi začali obchádzať Slovensko, spoznali sme množstvo ľudí, ktorí robia veľké veci pre iných úplne mimo centra pozornosti.

Toto je prostredie, ktoré milujem a baví ma. Žiadna firma nevyrobí lepší produkt ako malé komunálne centrá, ktoré sa tomu oddávajú naplno. Častokrát aj na úkor svojho voľného času prerobili škaredé nevyužívané priestory na miesto, kam príde rád každý pozvaný.

Nikdy nezabudnem, ako som mal pred mestským zastupiteľstvom príhovor, aby nám prenajali zadarmo Starú tržnicu. Pozerali na mňa ako na exota. No nakoniec sme sa dohodli – my sme im dali euro mesačne, no podmienkou bolo, že sa tam musí preinvestovať mesačne ďalších aspoň desaťtisíc eur. A pozrime sa na výsledok! Dnes máme v strede mesta budovu, kde sa stretávajú ľudia z akejkoľvek komunity. Som na to veľmi pyšný.

Neviem, či to bolo odporom k mečiarizmu, ale občiansky sektor sa u nás veľmi posilnil. Je jasnejší a lepšie fungujúci. To, že niekto dokáže urobiť mimo hlavného mesta fantastický kultúrny stánok, je pre život našej krajiny absolútne dôležité. A je jedno, či si tam svoj priestor nájde päť alebo päťsto ľudí. Stále je to obrovské víťazstvo.

Je pre mňa nepochopiteľné, že sa niekto čuduje, keď zistí, že ľudia v kultúrnych centrách majú normálny plat. Mätie ich slovo „neziskový“. Ale aj to sú ľudia, ktorí majú rodiny, musia platiť hypotéky a normálne fungovať. Čo napríklad funguje v Česku oveľa lepšie ako u nás, je „fundraising“. A v USA je to už úplne o niečom inom. Tu sa to síce rozbieha s nadšením, no pokračovať v systéme je zložitejšie. Hlavná vec, ktorú musíme zmeniť, je finančne podporiť ľudí, ktorí chcú meniť Slovensko k lepšiemu.

Dnes máme veľkú sieť primátorov a starostov, ktorí sú už ďaleko za tým, aby predávali všetko, čo môžu predať. Chcú dobre využiť priestory a iniciatíva zo strany občanov je im sympatická. Tento rok sme mali v Nadácii mesta Bratislava na kultúru 800-tisíc eur, ktoré sme rozdali ako granty lokálnym centrám. Keď je dobré vedenie samosprávy, tak to funguje.

Ekonomický dopad či správne ekonomické uvažovanie je pri meste povinnosťou, ale rovina, že tam máme živý priestor pre komunity, je stokrát dôležitejšia.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.