Príbehy

Breznianka, ktorá sa v nemocnici stará o osirotené bábätká

Ingrid Horváthová je odborne vyškolenou dobrovoľníčkou, ktorá v nemocnici navštevuje opustených „Kukulíkov“. Pomocou terapie dotykom im dodáva pocit bezpečia, lásky a pomáha im zmierniť traumu zo straty rodiča.

Ingrid Horváthová
Marianna Potanovičová
Marianna Potanovičová
15. augusta 2021

„Odlúčenie dieťatka od rodiča hneď po pôrode je veľkou životnou frustráciou. Niekto, kto sa mu pravidelne venuje, toto stratené spojenie s rodičom nahrádza. Vytvárame tak pocit, že o dieťatko je záujem a že hoci ostalo samé, je milované.“

Jedno ráno, keď Ingrid odprevadila svoje deti do škôlky, našla v mobile email s prosbou o zapojenie sa do projektu „Kufrík pre Kukulíka“. Písala jej kamarátka z banskobystrického Návratu, že v Brezne sa narodilo bábätko, ktoré ostalo bez rodičov.

Občianske združenie prišlo s nápadom vytvoriť detský kufrík, ktorý by opusteným deťom vytváral spomienky na obdobie medzi narodením a presunom do detského domova. Dobrovoľníci tak pomáhajú zmierniť smútok dieťaťa z opustenia.

„Srdce mi vtedy podskočilo od radosti. Bol to pre mňa veľmi silný okamih. Myšlienka ma nadchla a hneď som aj kupovala detský kufrík. S dcérami sme doň zakúpili pár drobností a vytvorili list, kde sme malému ‚Kukulíkovi‘ nakreslili strom prianí. Bola to taká rodinná záležitosť.“

Neskôr sa jej ozvali z Návratu znova. Spustili totiž program špeciálnych terapeutov pre opustené bábätká v nemocniciach s názvom „Dominika pre Kukulíka“. „Vtedy som s ešte väčšou radosťou ako pri kufríku povedala, že do toho veľmi rada pôjdem. Možnosť pomôcť beriem totiž ako obrovský dar v živote,“ hovorí Ingrid s pokorou v hlase.

Aby sa stala „Dominikou“, musela prejsť psychotestami, sedením so psychológom a zaškolením, ako manipulovať s dieťaťom. „V tomto som mala menšiu výhodu. Som mamička a preto som už veľa vecí vedela.“ Takýto špeciálny terapeut – dobrovoľník by mal stráviť pri dieťati aspoň hodinu denne a ak mu to situácia dovoľuje, ideálne každý deň.

„Pre mňa to bolo tak úžasné, že som tam trávila denne aj 3-4 hodiny. Dieťatko som si vzala do náručia, spievala som mu, recitovala básničky, hladila ho po tváričke. Ak ho bolo treba prebaliť, prebalila som ho a nachovala. Každý deň sme mu so sestričkami písali pamätníček, kde sme na papieri zachytávali jeho prvé momenty života.“

Podľa výskumov môže nepriaznivá udalosť z raného detstva – ako napríklad opustenie dieťaťa jeho rodičom – spôsobiť ťažkosti v učení, sociálnych interakciách či v logickom myslení. Môže tiež zapríčiniť problémy s pamäťou, koncentráciou a mať za následok väčší výskyt psychických ťažkostí, ako sú depresie či úzkosť.

Brezno bolo prvou nemocnicou, ktorá sa zapojila do tohto programu. Dnes sú na Slovensku už štyri. Odborne vyškolení dobrovoľníci využívajú terapiu dotykom, čím prispievajú k zdravému rozvoju mozgu dieťaťa a jeho základných emočných väzieb. Za tri roky Ingrid pomohla zmierniť stratu rodiča šiestim ‚Kukulíkom‘.

„Táto skúsenosť mi dáva to, čo by som si nikdy za žiadne peniaze nekúpila – bezpodmienečný pocit lásky. Preto ju vnímam ako dar, na základe ktorého môžem aj svojim dcéram ukázať, že v živote sa netreba zameriavať len na seba. Že svet okolo nás je tu tiež a že aj dobrovoľníčením môžeme šíriť dobro a lásku. Láska má totiž tvorivý efekt. Ak sa veci robia s láskou, prinášajú dobré ovocie.“

Viac na navrat.sk

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.