Príbehy

Barbora Vallová: Ľudia málokedy skúmajú príčinu svojho úspechu

Je ako víchor. Energická, akčná, priama a láskavá zároveň. Televízna producentka a koučka Barbora Vallová, ktorá pomáha našim iniciatívam napredovať. Ako sa jej tom darí, v čom vidí silu schopnosti poznania samého seba a ochoty počúvať druhých?

Barbora Vallová
Foto: Jana Gombošová
Jana Gombošová
Jana Gombošová
2. júla 2021

Mnohí ťa poznajú ako televíznu producentku, no dnes sa angažuješ aj v koučovaní bystriňáckych iniciatív. Čo ťa posunulo smerom k tretiemu sektoru?

Pred pár rokmi som sa rozhodla, že nechcem byť zameraná iba na televíznu tvorbu. V tejto oblasti sa pohybujem už roky. Vymyslela a natočila som už mnoho formátov, ktoré mi naplnili väčšinu televíznych ambicií a cítila som, že sa musím posunúť ďalej.

Venujem sa mnohým oblastiam, no zaujal ma osobnostný rozvoj. A chcela som to posunúť na vyšší level. Išla som teda na výcviky koučingu. Postupne som získala skúsenosti a začala som sama viesť prvých klientov.

O aký druh koučingu išlo?

Robím psychologický koučing, ide o sériu otázok reflexií. Hľadám v klientovi zdroje motivácie. Pomáham vidieť možnosti a riešenia, ktoré v sebe človek má, no často ich sám nevidí. Koučing je umenie počúvať a pýtať sa. Nejde však vždy iba o jednotlivcov.

Postupne som prešla aj na tímový koučing a popri tom som si paralelne začala robiť aj terapeutické výcviky, aby som mohla robiť aj poradenstvo. Nedávno som sa začala venovať storytellingu a storybuildingu vytvorila som model tréningov, kde sa ľudia učia vystavať príbeh a vyrozprávať ho.

Ako si sa dostala ku koučingu iniciatív u nás v Bystrinách?

S potrebou podporiť neziskové organizácie formou koučingu som sa stretla už v úvode môjho vzdelávania v Prahe. Vtedy som však nemala priamy impulz k tomu, aby som zamierila týmto smerom. Keď však prišla prvá vlna pandémie, premýšľala som, ako naložiť s časom, ktorý som mala nazvyš a ako by som sa mohla zapojiť.

Tak som napísala Lucke Paškovej o radu, ako by som mohla pomôcť. Pôvodne som počítala s tým, že budem prostredníctvom iniciatívy „Kto pomôže Slovensku“ rozvážať rúška a dezinfekciu. Lucka mi však poradila, aby som sa zaregistrovala ako dobrovoľník do Bystrín. Tak som vyplnila dotazník a potom sa to rozbehlo.

Ako?

Na základe mojej registrácie sa mi ozvali s tým, že som „človek jemných zručností“. A že by sa v Bystrinách zišiel niekto ako ja na strategický mentoring iniciatív - teda dlhodobé vedenie a poradenstvo pre vybranú neziskovú organizáciu.

Barbora Vallová
Foto: Jana Gombošová
Barbora Vallová
Foto: Jana Gombošová

Prvým tvojím „klientom“ v Bystrinách bola Gotická cesta.

Áno. S nimi som riešila ich fungovanie polrok. Ľudia v tíme majú veľký potenciál, no narazili sme na to, že ho nevyužívajú na maximum. Počas nášho mentoringu sa v mnohom posunuli. Naučili sa vysloviť nahlas svoje potreby, o ktorých dovtedy nevedeli. Definovali obavy a pomenovali slabé stránky, v ktorých potrebujú zabrať.

Čo však vnímam ako ešte dôležitejšie, začali sa sústrediť aj na ich silné stránky. Je to paradox: ľudia sa vedia ľahko dopýtať na príčinu svojho neúspechu, no málokedy sa pýtajú na príčinu úspechu. Práve toto je dôležité skúmať.

Je na skúmanie svojho potenciálu nejaká konkrétna metóda?

Všímajte si nielen svoje nedostatky ale aj prednosti. Premýšľajte nad tým, ako ste sa dostali k výsledkom, ktoré sa vám podarili. Vo chvíli, keď prídete na to, prečo sa vám niečo podarilo lepšie ako inokedy, nájdete bod, kde ste to v tomto prípade urobili inak. Potom toto zistenie môžete aplikovať aj neskôr pri iných situáciách. A to je princíp koučingu. Zanechať ľuďom know-how.

Čo považuješ za silnú stránku neziskových organizácií?

Vnútornú motiváciu, to je najsilnejšie plus. Je to niečo, čo sa v každodennom živote nehľadá ľahko. No ľudia z nezisku je majú silnú. Dôkazom je ich odhodlanie robiť užitočné veci i napriek tomu, že vo väčšine prípadov to robia dobrovoľne, popri svojich zamestnaniach.

No tak, ako je to veľká výhoda a hnací motor, je to aj riziko. Živelnosť niekedy dokáže človeka spáliť a skonzumovať. Preto je mojou úlohou chrániť tú motiváciu a to tak, že ľudí zároveň naučím hospodáriť so zdrojmi. Naučím ich, ako čo najlepšie využívať svoj potenciál s čo najmenšími únikmi energie a času.

Čiže slabou stránkou neziskovkárov je ich schopnosť narábať s vlastnou energiou a časom?

Nevolala by som to slabou stránkou ale rizikom. Čas je neskutočne vzácny. Je to to jediné, čo vlastníme a môžeme ho kontrolovať. Prístup k času však nie je vždy rovnaký v komerčnom a v neziskovom sektore. Zatiaľ čo v tom komerčnom si ľudia strážia každú minútu, v nezisku to býva uvoľnenejšie.

Potom nastávajú situácie, kedy klienti meškajú, nezačína sa načas. Stretla som sa s tým aj ja, no využila som to ako dobrý príklad, na základe ktorého som vysvetlila princíp, prečo je práca s časom taká dôležitá. A tiež, že dodržiavanie termínov znamená úctu nielen k svojmu programu a času, ale aj k času druhých.

Ako na sebe pracuješ ty sama?

Každá komunikácia je prácou aj na sebe, ak som si toho vedomá. Čiže okrem toho, že sama pracujem s mojou terapeutkou a koučom, nachádzam si rôzne iné formy mentoringu. Ide o rôzne zdroje a ľudí, ktorí pôsobia v mnohých oblastiach - či už pracujú manuálne alebo mentálne. Plus, veľa čítam.

Základom však je byť si vedomý toho, čo sa deje a podávať výkon. Hnacím motorom je napríklad aj schopnosť prekonať sa. Mám to nastavené tak, že ak by som si mala vybrať z viacerých činností a jedna z toho sa mi chce robiť najmenej, tak práve to urobím. To je pre mňa tá najväčšia práca na sebe.

Barbora Vallová
Foto: Jana Gombošová
Barbora Vallová
Foto: Jana Gombošová

Keď sme pri tej komunikácii, venuješ sa aj otázke hodnotových konfliktov a vzájomného pochopenia. Máš energiu aj na výmenu názorov na sociálnych sieťach?

Robievala som to a odpovedala na komentáre s fašistickým tónom. Skúšala som na nich techniky, na ktoré verím a musím povedať, že to naozaj fungovalo.

Ako to vyzeralo v praxi? Keď napríklad narazíš na nenávistný komentár na Facebooku.

Najviac fungovalo moje presvedčenie, že za každým komentárom je človek s veľkou nenaplnenou potrebou. Ak v tej chvíli zareaguješ tak, že ti ten človek uverí, že to zvládneš a vyleje na teba tú svoju frustráciu, je to dobrý začiatok. Párkrát sa mi dokonca podarilo, že dotyčný nielen vypustil hnev, ale aj povedal, čo ho trápi a čo potrebuje.

Na základe čoho sa otvoril? Zvolila si priateľský tón?

Nenazvala by som to priateľský tón, skôr bol prijímajúci. Dala som mu najavo, že vidím, že je nahnevaný a mňa zaujíma, čo ho na danej situácii trápi, čo je na nej zlé. Prípadne som použila v otázkach jeho výraz. Pýtala som sa, ktorá časť „problému“ v ňom vyvoláva zlé pocity.

Pýtajte sa však správne, bez akéhokoľvek zhadzovania. Je veľmi dôležité zachovať dôstojnosť pri oboch stranách. Pretože vo chvíli, keď niekoho urazíte, nemôžete čakať, že sa s vami bude baviť normálne. Keď som toto všetko urobila, vyblafli na mňa síce niečo ďalej, ale miesto fráz sa viac otvorili. Popísali nejakú situáciu, ktorá ich rozčúlila.

A ja môžem prejaviť pochopenie a uznať, že to muselo byť nepríjemné. To ale neznamená, že s ním musím súhlasiť. Dám však najavo, že „JA počujem TEBA“ . To je väčšinou aj všetko, čo v tej chvíli môžete urobiť. Vypočuť človeka. Ľuďom často chýba iba to, aby boli vypočutí.

Ako však postupovať, keď sa ocitneš pri jednom stole v diskusii, kde vládnu emócie z hodnotových konfliktov?

Základná vec je prijať, že niektoré situácie sa nedajú vyriešiť a neexistujú pre ne definitívne riešenia. Napriek tomu, že si idem svoje, pozorne počúvam. Je to vždy práca s vlastnými emóciami. Prekonať to, že JA chcem teraz niečo povedať, lebo JA si to tak myslím a TY nemáš pravdu a nemal/a by si to hovoriť.

Naučiť sa počúvať tak, aby to druhému niečo prinieslo. To je základ, pretože do hodnotových konfliktov vstupujeme vždy so svojimi životnými skúsenosťami, ktoré má každý iné. Snažíme sa, aby sme neboli zranení, bránime sa. No človek by sa mal naučil so zraneniami žiť. Stále nás totiž niečo zraňuje.

Kolo rýchlych otázok

Ako relaxuješ?

Pobytom v prírode - na chalupe, v sade, na lúke, pri jazere. A milujem vodné športy.

Aktuálne najobľúbenejšia kniha?

Neil Gaiman: Oceán na konci ulice.

Obľúbený film?

Blade Runner.

Obľúbený seriál?

Ted Lasso, Scrubs, Community, Unbreakable Kimmy Schmidt.

Obľúbené podcasty?

Život, vesmír a vôbec (Juraj Bednár - O slobode, ako byť lepším, hackovaní seba, života, počítačov, ekonomike a všeličom inom), Kvantum ideí (Jaroslav Varchola a Jakub Betinský - Dialogický podcast o veľkých otázkach života a sveta, v ktorom sme sa ocitli).

Obľúbené jedlo?

Som absolútny anti-gurmán. Keď som si nedávno pozerala výpis z apky, kde si objednávam jedlo, našla som tam 64-krát za sebou to isté: vegánske jedlo - tofu, zelenina, arašidová omáčka a ryža.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.