O hľadaní šťastia s Marcelom Antalom

„Mne bola už Revúca priveľká,“ smeje sa Marcel na septembrovej diskusií Bystrín, keď vysvetľuje, prečo sa odsťahoval do Brdárky. V Revúcej, kde vzniklo prvé slovenské gymnázium, žije 12-tisíc ľudí – v maličkej Brdárke 50.

Ešte pred šestnástimi rokmi pracoval v jelšavských Magnezitových závodoch. O piatej vstával na autobus, aby bol o šiestej v robote. „Raz som sa tak zamyslel, že mi to nevychádza. Zrátal som si, že keď potrebujem osem hodín spať, ostáva mi málo času na to, čo by som chcel v živote robiť. Vtedy mi doklaplo, že to asi nie je cesta.“

Hľadal teda miesto, kde by mohol žiť inak, komunitne. Kde by mohol skúsiť byť bližšie k pôde a vzťahom. Až s priateľmi našli Brdárku – koncovú dedinu na úbočí vrchu Radzim. Štyridsať domov, kostol a na slnkom zaliatych svahoch čerešňové sady, tisíce stromov.

V občianskom združení Alter Nativa sa snažia o časť tohto priestoru starať. Rekonštruujú tradičné sedliacke domy, mapujú vzácne odrody čerešní, pestujú si vlastné potraviny a vydávajú knižky o permakultúre či prírodnom staviteľstve.

„Je to vlastne systém pre navrhovanie trvalo udržateľných ľudských sídiel,“ vysvetľuje Marcel. „Zdravý sedliacky rozum. Taký, ktorý vníma sily a možnosti prírody a zároveň sa ich snaží užívať spôsobom, ktorý biodiverzitu nedevastuje, ale rozvíja.“

V Brdárke si napríklad rodiny zdieľajú motorovú pílu či práčku. Fungujú cez poradovníky. Vďaka tomu neplytvajú vecami, naopak, využívajú ich na maximum. „To, že si premyslíme, ako to robiť dobre, to sú tie drobné kroky, ktoré vieme spraviť.“

Know-how, ako na to, združenie ponúka na kurzoch. Trvajú štyri predĺžené víkendy a sú akýmsi sprievodcom v praktickom svete permakultúry. Chodia na ne ľudia zo všetkých možných profesií – poľnohospodári, právnici, lekári aj ekonómovia.

„Dnes je už aj jarný kurz do polovice zaplnený,“ teší sa Marcel. A pritom, keď s nimi kedysi začínali, málokomu to niečo hovorilo. „Ľudia už vnímajú potrebu akejsi zmeny. Že to naplnenie života, ktorý sa ženie za nejakými výdobytkami uspokojujúcimi potrebu šťastia, sa aj tak neudeje. Vnímajú, že to je o niečom inom.“

A to „iné“ – lepšie - máme vo vlastných rukách. „Len tým, že človek chce, sa dajú urobiť obrovské veci. Len to musíte naozaj chcieť. Musíte byť presvedčení o tom, že to má zmysel a že to naozaj ide. A nesmiete sa nechať odradiť.“