Príbehy

Nenápadné klenoty Gemera

Vzácne talianske fresky aj stropy, ktoré svojou krásou berú dych. Kostolíky v Ochtinej či Štítniku skrývajú zabudnuté poklady. Pri ich obnove pomáhajú aj bystriňáci z Gotickej cesty – a poznajú aj iné zákutia tohto regiónu, ktoré sa oplatí vidieť.

Sieťová hviezdicová klenba
Sieťová hviezdicová klenba v štítnickom Evanjelickom kostole.
Palo Lacko
Palo Lacko
30. augusta 2020

Štítnik

V doline na Gemeri, asi dvadsaťpäť kilometrov od maďarských hraníc, leží dedina Štítnik. Žije v nej asi 1500 obyvateľov, je tu vodný hrad, zachovalé meštianske domy a Evanjelický kostol – označovaný za jeden z najkrajších na Slovensku.

A pritom, pôvodne vznikol ako svätostánok pre katolíkov. V 13. storočí ho nechala postaviť, neskôr zväčšiť, miestna vetva šľachtického rodu Bubekovcov. Zo stien kostola urobili hotovú galériu – je na nich 200 m2 fresiek.

Kostol v Štítniku
Gotický evanielický kostol v Štítniku začali stavať v 13. storočí.
Kostol v Štítniku
Presbytérium štítnického kostola - priestor vyhradený pre kňazov.
Kostol v Štítniku
Interiér kostola.

Zdobia aj čosi také obyčajné ako je výklenok okna. Na jednom z nich je namaľovaný u nás zriedkavý motív: sedem slobodných umení, ktoré boli základom stredovekého vzdelania. Patrila sem gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba.

Stáročné maľby vydržali tak dlho aj preto, že boli dlho „zakonzervované.“ Počas reformácie sa Štítnik – rovnako ako mnohé iné gemerské obce – pridal k protestantom. Tým boli obrazy svätých v kostoloch cudzie, a tak ich zatreli na bielo. Fresky opäť odhalili až majstri pri kompletnej obnove začiatkom 20. storočia.

Samostatným zážitkom je pohľad strmo nahor. Strop obopínajú žlto-hnedé sieťové klenby v tvare hviezdic. Aj tie si ešte pamätajú stredovek – rovnako ako krstiteľnica z roku 1454, najstarší predmet v kostole.

Kostol v Štítniku
Hviezdicová rebrová klenba.
Kostol v Štítniku
Kazateľnica.
Kostol v Štítniku
Pohľad na barokový orgán používaný počas bohoslužieb.

Ochtiná

Ani nie päť minút autom od Štítnika je Ochtiná, dedinka s 550 obyvateľmi, ktorá vraj svoj názov dostala po ôsmich („acht“) nemeckých baníkoch – zakladateľoch. Mnohí ju poznajú vďaka neďalekej aragonitovej jaskyni – jednej z troch svojho druhu na svete.

Menej známy je ochtinský Evanjelický kostol a unikáty, ktoré ukrýva. Aj on bol pôvodne katolícky, aj v jeho výstavbe mali prsty Bubekovci. A podobne ako v Štítniku, aj tu nechali vymaľovať steny biblickými freskami - napríklad s motívom Poslednej večere.

Evanielický kostol v Ochtinej
Evanielický kostol v Ochtinej.
Evanielický kostol v Ochtinej
Presbytérium s barokovým oltárom.
Evanielický kostol v Ochtinej
Detail na časť barokového oltáru.

Alebo s vyobrazením Svätej trojice ako hlavy s tromi tvárami – takáto maľba je u nás okrem Ochtinej už len v neďalekom Rákoši a v Žehre. Keď sa kostol zmenil na evanjelický, aj ochtinské fresky sa na čas stratili pod vrstvou bielej.

Tamojšiu trojtvárovú hlavu si ako „dávny stredoveký symbol“ vybrali do loga nadšenci zo združenia Gotická cesta. Tá bola kedysi našou prvou kultúrnou-poznávacou trasou, viedla zo Spiša na Gemer, no pokračovala aj v Maďarsku a Poľsku.

Evanielický kostol v Ochtinej
Jeden z apoštolov na kazeteľnici.
Evanielický kostol v Ochtinej
Fresky na stene.
Evanielický kostol v Ochtinej
Hlava s troma tvárami - freska Svätej trojice.

Združenie sa jej snaží vrátiť pozornosť a cirkevným pamiatkam zašlú slávu. Sily v ňom spojili rožňavskí úradníci, miestna rozvojová agentúra aj partia mladých z Bratislavy. Dobrovoľníčia v gemerských kostolíkoch a každoročne do nich pozývajú na komentované prehliadky.

Okrem toho pomáhajú vlastníkom so zháňaním peňazí na obnovu a so spolufinancovaním grantov. Ochtinský kostol má aj vďaka Gotickej ceste novú šindľovú strechu, na jej opravu prispeli aj Štítniku.

Nižná Slaná

Kto sa z Ochtinej vydá na sever, narazí po slabých pätnástich kilometroch na Nižnú slanú, obec s asi 1200 obyvateľmi. Kedysi to bola vychýrená banícka oblasť, kde sa ťažila železná ruda. V najlepších časoch dávali bane prácu deviatim z desiatich Ňižnoslančanov.

Pred dvanástimi rokmi však miestny závod nadobro zavreli, o prácu vtedy prišlo vyše 600 ľudí. Z niekdajšieho banského areálu je dnes „mesto duchov“. Zostali tu zamurované štôlne, ohlodané torzá budov a – Huta Etelka, posledná taviaca pec, ktorá sa v Slanej zachovala.

Huta Etelka
Huta Etelka.
Huta Etelka
Detail na fasádu Huty Etelka.
Huta Etelka
Huta Etelka, pohľad zo severnej strany.

V roku 1867 ju nechal postaviť Emanuel Andrássy, ktorého volali aj „železný gróf“ – výrazne totiž prispel k rozvoju železiarstva na Gemeri. Vysokú pec pomenoval po svojej matke Etele. Tavili v nej železnú rudu z viacerých ložísk v okolí. O desať rokov neskôr vedľa nej vyrástla vodná elektráreň – v tom čase žiadna samozrejmosť.

Huta Etelka
Huta Etelka, jeden z vchodov do budovy.
Huta Etelka
Huta Etelka, bočný pohľad.
Huta Etelka
Bystriňáci po prehliadke (od) Gotickej cesty.

Poslednýkrát sa Etelka rozhorela v roku 1907. Neskôr slúžila už len ako sklad – a chátrala. Nedávno sa pec dostala do rúk neziskovky, ktorá ju chce obnoviť do pôvodnej podoby.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.