Michelle Kubištová, dievča, ktoré pomáha rómskym deťom v nerómskych rodinách nájsť samých seba

„Uvedomujem si, že ľudia pracujúci v médiách majú istý druh moci. Poukázaním na určitú skutočnosť, vzbudia záujem verejnosti o danú problematiku. Práve preto sa v mojej tvorbe zameriavam hlavne na „rómsku otázku“ a problémy nášho školstva. Chcem, aby sa o Rómoch nehovorilo len z negatívnej stránky, ešte viac to upevňuje predsudky v našej spoločnosti.“

K Edume sa dostala náhodou. Zavolala bývalému dejepisárovi, že chce vedieť viac o jednom učive. Ten však nemal čas, lebo bol na školení, ktoré mala pod záštitou Eduma a poslal jej stránku tejto organizácie. Po jej pozretí zabudla na celý dejepis. „Vtedy u nich prebiehal projekt Vnímavá škola. Zaujal ma, ako všetky ich aktivity. Tak som si ich našla na Instagrame a napísala im, že by som sa rada pridala,“ spomína na začiatky.

Neverila, že z toho niečo bude. O to väčšie bolo jej nadšenie, keď si našla na emaili správu, že prídu urobiť workshop na gymnázium, kde vtedy študovala. Na konci workshopu sa spýtali, či niekto nemá záujem o spoluprácu. Michelle hneď využila príležitosť. Išla na dvojdňové školenie, ktoré vyvrcholilo vlastným projektom každého z účastníkov.

„Ja som si ako tému vybrala rasizmus. Pripravila som workshop pre šiestakov na mojej bývalej základnej škole a počas dvoch vyučovacích hodín som s nimi o tejto téme diskutovala. Vtedy som si myslela, že moje cesty s Edumou sa definitívne rozchádzajú.“ Nerozišli. Pozvali ju na konferenciu, kde získala ocenenie za výnimočne vnímavý projekt. Pre Edumu začala písať články a neskôr sa stala dobrovoľnou rómskou poradkyňou.

„Poradca pomáha rómskym deťom, ktoré si adoptuje nerómska rodina. Tá im síce dáva dostatočne veľa lásky, ale v niektorých situáciách potrebuje poradiť, lebo podobné skúsenosti nemá. Najčastejšie sa jedná o predsudky v spoločnosti, ktorým môžu čeliť. Dieťa aj napriek tomu, že vyrastá v nerómskej rodine, má iný temperament. Častokrát mu jeho identitu môže pomôcť budovať iba Róm. Tomu, aby sa niekto stal poradcom, predchádzajú školenia, ktoré sú zakončené špeciálnymi skúškami.“

Najťažšie bolo vybrať si dieťa, ktorému bude robiť poradcu. Mala typický spasiteľský syndróm - chcela zachrániť všetky. Nakoniec si Lucka vybrala ju. Úplne prirodzene a jednoducho, poprosila ju nech s ňou ide na toaletu a kým si umývala ruky, zahľadela sa na ňu a vyhlásila: „Michelle, ty teda budeš tá moja poradkyňa. Ja som si ťa vybrala.“ A bolo.

Momentálne študuje žurnalistiku, pre ktorú sa rozhodla, ako inak náhodou. Pri kombinácii dejepis/občianska vedela iba to, že nechce byť učiteľka ani právnička. Tak jej výchovná poradkyňa poradila novinárčinu. „Povedala, že mám na to správne prerezanú hubu a ide mi písanie, tak som nad tým začala uvažovať, pripravovať sa a momentálne som úspešne v druhom ročníku na Univerzite Komenského.“

Píše pre medzinárodný magazín a pôsobí v redakcii Romale, ktorá prináša aktuálne témy zo života rómskych komunít na Slovensku. A za to všetko Michelle vďačí svojmu bývalému dejepisárovi a svojej rodine, ktorí ju v jej aktivitách vždy podporovali a stále podporujú.