Príbehy

Chlapec, ktorý pomáha rómskym deťom rozvíjať ich talent

Dávid Jakub doučuje deti z rómskych komunít v občianskom združení Nádej deťom v Banskej Bystrici.

Dávid Jakub
Lucia Matejová
Lucia Matejová
29. júna 2021

„Rómske - ale aj nerómske deti - nevnímajú len to, čo človek hovorí ale predovšetkým to, čo robí. Získať si u nich rešpekt je jednoduché. Netreba sa povyšovať, netreba zvyšovať hlas - ale brať ich ako seberovných. Mojou najväčšou motiváciou je, keď vidím, že aj vďaka mne našli zameranie, ktoré ich baví a chcú sa mu v budúcnosti venovať.“

Dávid je vo svojej rodine jediný Róm, bol jediný rómsky študent počas navštevovania gymnázia v Sobranciach, a je aj jediným Rómom na svojej ulici. Rodičia si ho adoptovali z detského domova, keď mal rok a postarali sa mu o krásne detstvo, počas ktorého mu nič nechýbalo.

Nikdy nezažíval rasizmus, no uvedomuje si, že nie všetky deti z vylúčených komunít majú také šťastie. Preto sa rozhodol pomôcť im a pridal sa do občianskeho združenia Nádej deťom, ktoré sa takýmto deťom venuje. Minulý rok získal za svoje zásluhy ocenenie Dobrovoľník roka, ktoré ho utvrdilo v tom, že jeho činnosť má zmysel. Tvrdí, že keď človek robí niečo od srdca, výsledky sa dostavia samé.

„Na sociálnej sieti som našiel, že európska dobrovoľnícka služba hľadá niekoho do integračnej škôlky vo Varšave. Prihlásil som sa a prijali ma. Tam som v jednej škôlke robil asistenta učiteľke, riaditeľke a niekedy aj školníkovi. Užil som si multikultúrne prostredie, pretože som býval so Španielom, Gruzínkou a Bieloruskou, čo ma ako človeka posunulo. Naučil som sa byť tolerantnejším a získal som väčší rozhľad. Po návrate som začal študovať medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela. Zo Sobraniec som sa presťahoval do Banskej Bystrice.“

V roku 2019 bol na bystrickom Námestí SNP pochod za Jána a Martinu, ktorého sa Dávid zúčastnil. Poslednou rečníčkou bola Jolana Nátherová, ktorá sa vyše dvadsaťpäť rokov venuje komunitnej práci s rómskymi deťmi. Dávid celý svoj život dáva na intuíciu, zatiaľ ho vždy doviedla na správne miesta. Poslúchol ju aj tentokrát a po skončení podujatia Jolanu oslovil. Hneď na ďalší deň si dohodli stretnutie.

„Vysvetlila mi, že s manželom vedú v Sásovej združenie Nádej deťom a venujú sa marginalizovaným komunitám od predškolského veku až po dospelosť. Rozhodol som sa k ním pridať. Po prednáškach viedli moje kroky priamo do Sásovej, kde som zostával až do večera. Neskôr som deti spoznal lepšie, navštívil som aj ich rodiny. V lete sme pre nich zorganizovali športový deň - pripravili rôzne aktivity, za ktoré dostávali ako odmenu lízanku. Keď sme im doniesli sirupovú vodu, začali si do nej tie lízanky namáčať, aby boli ešte sladšie - mali z toho obrovskú radosť. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo. Pochopil som, ako málo im stačí ku šťastiu aj to, že im chcem pomôcť, aby mali dôvody na radosť aj v budúcnosti.“

Začal teda deti doučovať v troch rôznych skupinách podľa veku. Pomáhal im so všetkým - od matematiky, cez angličtinu až po to, ako správne prezentovať pred publikom. Najviac ho potešilo, keď mu neskôr zreferovali, že dostali v škole jednotku alebo napísali výborný sloh. Jolana mu povedala, že viacerých z nich motivoval pokračovať v štúdiu na strednej škole. Okrem vzdelávania sa Dávid angažoval aj v projekte „Tancom k sebe“, kedy v združení nasadili a namontovali veľké zrkadlá, pred ktorými mohli deti nacvičovať nové choreografie.

„Počas pandémie sme sa nemohli stretávať osobne, takže som ich doučoval online. S deťmi, ktoré nemajú prístup k internetu, som si zavolal. Majú to naozaj ťažké, veľa ľudí si neuvedomuje v akých podmienkach musia vyrastať. Nemám rád, keď nedostanú to, čo im patrí – vzdelanie. Chcem im ukázať, že majú vo svete rovnaké miesto ako nerómske deti. Veľakrát je to ťažké, pretože im chýba motivácia alebo vyrastajú v prostredí, kde nemajú žiaden vzor,“ hovorí Dávid. Dúfa, že situácia sa od septembra ukľudní natoľko, že bude môcť svojich „študentov“ vidieť a počuť aj inak ako na obrazovke notebooku či mobilného telefónu.

Séria malých-veľkých príbehov pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.