Príbehy

Funguje polícia pre človeka milión? Šesť zastávok na ceste aktivistu

Bývalí funkcionári polície sedia vo väzbe, jej dnešný šéf hovorí o očiste zboru. Ako však polícia funguje v regiónoch, kde nie je pod takým drobnohľadom? Prečítajte si úlomky z bystriňáckej debaty.

Zuzana Wienk a Peter Kovařík
Zakladateľka Bystrín Zuzana Wienk a šéf polície Peter Kovařík. Foto: Jana Gombošová
Palo Lacko
Palo Lacko
25. júna 2021

Na júnovú diskusiu Bystrín pricestoval do Martina policajný prezident Peter Kovařík. Dopĺňal ho Slavomír Marko, dôchodca z Príboviec, ktorý si vo svojej rodnej obci všimol pochybne opravenú cestu a nenechal to tak. Tretím hosťom Zuzany Wienk bol Jozef Petráš, martinský protikorupčný aktivista a expert na transparentnosť samospráv.

Ich skúsenosti ukazujú, čím všetkým si prechádzajú občania, ktorí sa rozhodnú meniť svoje mesto či obec k lepšiemu.

1. Na začiatku je záujem o svoje okolie

„Bolo to [cesta] spravené tak, že výškové rozdiely boli v 21. storočí neskutočné – aj osem centimetrov raz na jednu, raz na druhú stranu. Ľudia sa tam mnohokrát potkli, spadli či popadali na bicykloch, lebo tie okraje mali v tom čase ostré hrany. Tak som sa išiel spýtať na obecné zastupiteľstvo, čo s tým mienia robiť,“ spomínal si Slavomír Marko.

2. Bez presných a overených informácií ani na krok

„V rámci slobodného prístupu k informáciám som si vytiahol podklady k fakturácii a dodaným výkonom (...) Všetko, čo som napísal, som podložil faktúrami, dodacími listami a inými potrebnými údajmi,“ povedal Marko.

3. Pred chodením na políciu je dobré vyčerpať iné možnosti kontroly

„Trestné konanie má pôsobiť vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné spôsoby,“ upozorňoval Peter Kovařík. „V prvom rade by sme sa asi mali pýtať, ako funguje tá samospráva. Čo robí v obci hlavný kontrolór? Prečo sa samospráva nevenovala tomu, že zaplatila peniaze za cestu, ktorá bola urobená nekvalitne?“

„Ak máme hlavného kontrolóra nastaveného tak, že je jedna ruka so zastupiteľstvom a spravidla aj so starostom, tak sa nečudujme, že nám zlyhávajú kontrolné mechanizmy,“ rozmýšľal nahlas šéf polície.

„Každý hlavný kontrolór má osem až desať obcí. Niekde má pracovný úväzok 0,4, inde 0,2 alebo 0,1 a keď to zrátate, vyjde vám jeden a pól alebo dva celé úväzky. Takže absolútne nemá čas,“ opisoval ďalší problém Marko.

„Obec nereagovala, čakal som asi tri mesiace. Mesiac čo mesiac som bol na schôdzach zastupiteľstva. Nevyriešil som nič. Povedal som si teda, že to zoberiem na seba. Podám trestné oznámenie,“ povedal dôchodca z Príboviec.

Peter Kovařík a aktivisti.
Zľava Príbovčan Slavomír Marko, Martinčan Jozef Petráš a prezident policajného zboru Peter Kovařík. Foto: Jana Gombošová

4. Aj na polícii treba rátať s kvalitou, nekvalitou, lajdáctvom – a možno aj s „únosom štátu“

„Narazil som na taký nezáujem. Hoci so mnou jednali slušne a boli ochotní, nespravili nič,“ uviedol v debate Slavomír Marko. „Bol som znechutený. Niekedy sa nahneváte. Potom som si ale pomyslel, že to predsa nie je možné. Tu sú dôkazy, ktoré sú nespochybniteľné. Necítil som oporu a zdalo sa mi to ako boj s veternými mlynmi.“

„Nedeje sa to stále, ale je to niečo podobné, ako keď si idem do obchodu kúpiť tie isté jablká a nájdem tam jedno pokazené. Dôvera v to balenie jabĺk a aj v tie budúce nákupy je naštrbená,“ pripodobnil situáciu v polícii a prokuratúre protikorupčný aktivista a expert Jozef Petráš.

„Stále verím v to, že tak, ako v každej profesii, väčšina [policajtov a prokurátorov] to chce robiť poriadne tak, ako sa to má,“ dodal. Zároveň však tvrdí: „Je jasné, že ten únos štátu sa neodohral len na hradnom kopci v Bratislave ale po celom Slovensku.“

„Dnes je ten stav v policajnom zbore taký, že ak by si vôbec niekto trúfol, prišiel za vyšetrovateľom a povedal mu, aby na to kašľal, lebo z toho bude veľký problém - neviem si predstaviť, že by to dnes niekto urobil. A to je tá zmena klímy. Tým, že sme siahli do vlastných radov a začali si robiť poriadok vnútri polície...,“ myslí si šéf polície Peter Kovařík.

5. Treba mať na pamäti: aktivista sa môže mýliť

„Existuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS). Evidovali sme v ňom desiatky takýchto prípadov, ale musím povedať, že nie všetko je trestný čin. A to si máloktorý aktivista niekedy uvedomuje,“ pripomenul v diskusii Vladimír Špánik, dlhoročný šéf ZOMOS-u.

„Viem, že občania by chceli, aby sa všetko vyriešilo, aby boli [údajní páchatelia] odsúdení a vidia vo všetkom trestné činy. Ale nie všetko je trestný čin (...) Musíte pochopiť aj toho vyšetrovateľa, že jedná len na základe dôkazov, ktoré v tom konaní nazbieral,“ zapojila sa do debaty jedna z diváčok.

6. Už samotný verejný tlak má zmysel

„Pamätám si na moje začiatky v tejto oblasti. Ako to nikoho nezaujímalo a boli sme na smiech. Protestovali stále tí istí piati ľudia. Ale už to, že sa aktivizujete a toľko rokov trváte na vyšetrovaní prípadov, podľa mňa samo o sebe musí výrazne meniť klímu,“ povedala moderátorka diskusie Zuzana Wienk.

„Asi sa to ľuďom v zastupiteľstve bude robiť ťažšie, keď uvidia, že im niekto dýcha na krk.“

Text je kolážou citátov z diskusie Bystrín. Celú debatu si môžete pozrieť alebo vypočuť nižšie.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.