Magazín

Tri osobnosti rozmýšľajú, ako spájať rôzne názorové skupiny

Spoločnosť sa rozdeľuje čím ďalej tým viac na viacero názorových frontov. Či už ide o očkovanie, povolenie adopcií ľudom rovnakého pohlavia alebo interrupcie. Jednou z hlavných myšlienok Bystrín je spájať ľudí z rôznych táborov. Preto sme sa s našimi hosťami rozprávali o tom, ako počúvať a prijať názory iných a ako správne komunikovať naše vlastné.

Večer s Bystrinami
Lucia Matejová
Lucia Matejová
7. apríla 2021

Na túto problematiku sme si prizvali troch hostí, ktorí sú svojim životným príbehom mostami medzi rôznymi svetmi a ktorých formovali rôzne názory– novinárku Zuzanu Kovačič Hanzelovú, mediátorku a doktorandku psychológie Zuzanu Vasičákovú Očenášovú a Ondreja Drugu z Centra komunitného organizovania v Banskej Bystrici, ktoré patrí do siete Bystrín. Každý z nich sa s nami podelil o svoj príbeh, aké je pre nich spájať rôzne názorové skupiny, čo pri komunikácii s nimi považujú za kľúčové a čomu sa naopak vyhnúť.

Hľadajme to, čo máme spoločné, nie rozdielne

Zuzana Kovačič Hanzelová
moderátorka a redaktorka denníka SME

Veľakrát pri diskusiách s mojimi priateľmi vidím, že majú ľudí zaškatuľkovaných - aj tých veriacich a pritom to nie je vždy pravdivé. Ľudia radi vidia čiernu a bielu pričom zabúdajú, že medzi tým je celá škála sivej. Pri týchto diskusiách je dôležité hľadať to, čo máme spoločné, nie rozdielne. Ja sa napríklad vyhýbam témam, ktoré nás vedia rozhádať a sústredím sa na tie, ktoré nás môžu spájať.

Veľa Slovákov vidí kresťanov a vlastne každého veriaceho ako nejakého bájkara, ktorý neuznáva vedecké poznanie a žije v tom, že svet vymodeloval Boh z plastelíny. Nalepia im nálepku bez toho, aby ich vôbec spoznali. Je potrebné mať rešpekt aj k iným názorom ako k tým našim.

Mňa bavia diskusie s konzervatívcami oveľa viac ako s niekým, kto má na všetko rovnaký názor ako ja. Nútia ťa to lepšie argumentovať, lepšie sa pripraviť a veľakrát sa aj niekam posunieš, ak má ten druhý dobré argumenty. Len treba počúvať.

Stále hľadáme, či si za interrupciu alebo proti a bojujeme medzi sebou. Ale podľa mňa sme sa úplne všetci zhodli na tom, že interrupcia je zlá vec a nikto nechce aby ich bolo viac. Bolo by lepšie kebyže tú debatu sústreďujeme na to, ako pomôcť tým ženám, aby nedošli do bodu, kde je interrupcia posledné riešenie. To je spoločný cieľ oboch táborov bez ohľadu na to, či si pro-choice alebo pro-life.

Je dôležité rozprávať o skutočných osobách a ich príbehoch

Zuzana Vasičáková Očenášová
mediátorka

O hodnotách sa nevyjednáva. Ak stretneme človeka s rozdielnym hodnotovým zameraním, najhoršie, čo môžeme urobiť, nech sme z akéhokoľvek tábora, je mať skrytú agendu presvedčiť ho. Siahnuť na niekoho hodnoty je ako siahnuť na jeho život. Môže sa dostať do pocitu existenčného ohrozenia. Predtým, ako niekoho začneme súdiť, sa treba pozrieť, čo je za tým – čo je pod kobercom. Možno je to muž, ktorý odmieta LGBT komunitu, pretože sa bojí, že ostane sám. Možno je to žena, ktorá odmieta potraty, pretože sama má problém otehotnieť. Ak neprizveme do vedy emócie a ich informačnú hodnotu, tak sa ďalej nedostaneme. Keď nakukneme do Pandoriných skriniek, zistíme, že sa na to môžeme pozrieť aj z iného uhla.

K niektorým konfliktom sa treba vrátiť a vyrozprávať si ich s chladnou hlavou. Keď nám stúpa tlak a cítime sa ohrození, odsúdime nielen niekoho konanie ale aj jeho ako človeka. Ale keď po čase vychladneme, vieme si tie veci vyrozprávať aj bez zbytočnej excitácie. Môžeme síce povedať „nie“ istému konaniu, ale nemusí to byť nie aj pre toho človeka.

V komunikácii medzi dvoma tábormi je potrebné vyhnúť sa pasívnej agresii. Je zreteľné, čo je pokus o vtip a čo je akási klzká metafora, ktorá nemá s humorom nič spoločné a jej jediný zámer je uraziť toho druhého.

Z ktoréhokoľvek tábora sme, keď sa začne rozprávať o skutočných osobách a ich príbehoch, je to iné. Napríklad v diskusii o homosexuáloch – ľudia musia vidieť a zažiť nejakú konkrétnu osobu, aby pochopili, že nie je zlá. Veľmi pomáha počuť aj konkrétne príbehy, čím si ten človek musel prejsť a čím si stále prechádza. Potom už nie je také ľahké odsúdiť konanie tých druhých.

Najhoršie je vidieť celú skupinu ako homogénnu masu s tými istými hodnotami a názormi

Ondrej Druga
Centrum komunitného organizovania v Banskej Bystrici

Nemám rád táborovosť ani monokultúru názoru. Mám veľmi blízkych priateľov z rôznych bublín, ktoré sa navzájom idú zabiť na sociálnych sieťach, čo je mi osobne veľmi ľúto. Z tejto mojej frustrácie pramení aj motivácia niečo zmeniť. Keď sa pozriem na základné hodnoty, ktoré zdieľame, myslím, že chceme to isté. Kvôli polarizácii a nevraživosti, ktorá narastá aj vplyvom pandémie a rozmachu sociálnych sietí, sme však málo schopní dopriať ostatným to, čo žiadame pre seba. Snažím sa bazírovať na tom, aby sme boli všetci rovnocenní a občas sa medzi týmito ľuďmi cítim ako mediátor.

Nemám rád, keď niekto v debatách vystúpi ako absolútne jednostranný človek a berie to tak, že on vlastní pravdu a preto musí zvíťaziť. Žiadny človek by nemal vystupovať úplne jednostranne.

Väčšina konzervatívcov chce od liberálov aby boli konzervatívnejší a zase naopak, väčšina liberálov chce od konzervatívcov aby boli liberálnejší. To je buď utópia alebo totálna somarina. Ja osobne chcem od liberálov, aby boli dobrí liberáli a od konzervatívcov, aby boli dobrí konzervatívci. Keď si zoberieme hocijaké dva filozofie alebo smery, nájdeme aj to, čo nás spája, nie len to, čo nás rozdeľuje. O tom sa však nerozpráva skoro vôbec a to je chyba.

Najhoršie je vidieť celú skupinu ako homogénnu masu s tými istými hodnotami a názormi. A to platí pre všetky názorové skupiny - nie je to len jedna strana, v skutočnosti má milión odtieňov. Vždy nájdeme tých v strede, tých tolerantných aj tých radikálov, ktorí sú naladení presadiť svoje hodnoty hocijakým spôsobom. Zabúdame však na prvé dve skupiny, ktoré s tou treťou nemajú nič spoločné.

Treba si dávať pozor na to, čo povieme. Niekedy stačí len jedno slovo, aby sme niekomu nalepili nálepku a vtedy dáme medzi nás barikádu. A cez barikádu sa málokedy rozpráva, cez barikádu sa väčšinou kričí.

Citáty sú výberom z Večera s Bystrinami. Celú diskusiu si môžete pozrieť alebo vypočuť na našej stránke.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.