Príbehy

6 tipov ako sa udržať v mentálnej pohode podľa psychoterapeutky Sylvii Ondrisovej

Počas druhej vlny pandémie sa u mnohých z nás začali prejavovať úzkosti či depresie. Cítime sa ohrození, nevieme, čo bude ďalej ani koľko to ešte bude trvať. Psychoterapeutka, lektorka a koučka Sylvia Ondrisová nám poradila ako sa o svoje mentálne zdravie počas tohto obdobia starať.

Sylvia Ondrisová
Lucia Matejová
Lucia Matejová
18. decembra 2020

Preventívna psychohygiena

Starajme sa priebežne o seba a svoje emočné stavy. Evolučne je náš emočný mozog nastavený tak, že si viac pamätá negatívnejšie zážitky ako tie pozitívne – najmä momenty, kedy sme sa cítili ohrození či zaplavení udalosťami. Preto situácia takéhoto „všeobecného“ ohrozenia spúšťa v nás podobné reakcie, ako sme zažívali v minulosti – úzkosti, depresie, neistoty či neschopnosť sa sústrediť. Aktuálna situácia je naviac behom na dlhú trať, a preto sa potrebujeme starať o svoje zdroje priebežne. Nezvyčajných emočných stavov sa podľa Sylvie nemusíme báť a nemáme ich brať ako osobné zlyhanie, či neschopnosť zvládať situáciu. ,,Je dobré vedieť, že sa niečo takéto deje a prichádza to ako signál, že sa potrebujeme o seba nejako postarať. Namiesto, aby sme na seba ešte viac tlačili a očakávali od seba extra výkon, je užitočnejšie trochu poľaviť, prípadne si vypýtať podporu, pomoc, či zhovievavosť od iných. Ochranou pred takýmito stavmi je aj preventívna starostlivosť o svoju psychiku. Nielen počas koronavírusu, ale každý (týž)deň v roku,“ odporúča.

Princíp lekárnickych váh

Na jednej strane váh je záťaž, či už psychická alebo fyzická. Na druhej strane potom potrebujeme rovnaký pomer relaxu a zdrojov pre seba. Sylvia tento proces nazýva vyvažovanie a snaží sa ho využívať v rámci každého týždňa. Keď svoju záťaž nestihnete daný deň vyvážiť plnohodnotne, pokúste sa aspoň o kratučkú výživovú aktivitu, napríklad vyhradiť si čas na jedno teplé jedlo, ktoré si plnohodnotne a ničím nerušení vychutnáte.

Spísať si zoznam aktivít, ktoré vás upokoja, „vyživia“ alebo dodajú energiu

Je užitočné spísať si aktivity, ktoré vám robia dobre alebo vás nabudia či upokoja. Delíme ich na krátke, ktoré viete urobiť hocikedy aj počas práce a na tie dlhšie, na ktoré si potrebujete vyhradiť viac času. Medzi tie kratšie aktivity môžeme zaradiť čokoľvek, čo vám robí dobre – rýchla sprcha, prečítať si noviny, dať si kávu, čaj, nadýchnuť sa vzduchu, zavolať kamoške, ponaťahovať sa, zapáliť si sviečku. Čo sa týka dlhších, je to tiež veľmi individuálne, niekto najviac vypne pri športe, iný pri masáži či dobrom filme alebo si len tak vyloží nohy. Počas dňa je podstatné zaradiť aspoň 3-4 krátke aktivity a počas týždňa aspoň 2-3 dlhšie. Vyberiete si zo zoznamu vždy tú, ktorá vám práve dobre padne. Je však užitočné vykonať aspoň jednu dynamickú činnosť každý deň, aj keď iba na krátko.

Zaradiť oddych do svojich to-do listov

Rovnako ako si do diárov značíme, kedy máme komu zavolať, ktoré maily vybaviť alebo čo nakúpiť, je potrebné vyhradiť si v ňom priestor aj na spomínané oddychové aktivity. Aj tie majú byť súčasťou vedomého plánovania. Normálne si medzi všetky veci, ktoré chcete stihnúť, zaraďte buď konkrétnu aktivitu alebo len veľkými písmenami napíšte PAUZA. Nezabudnite zvýrazniť aj podčiarknuť.

Niekedy je dobré trocha rebelovať a nerobiť vôbec nič

Únava je signál toho, že potrebujeme vypnúť, možno na chvíľu dokonca úplne. Vtedy pomáha dovoliť si „nemusieť nič“ alebo len to, čo telo potrebuje. ,,Keď som odišla počas druhej vlny do Záježovej, vytvorila som si taký menší sabatikal. Robím naplno iba 2 až 3 dni v týždni a ostatné mám voľnejšie. Tešila som sa, ako dopozerám webináre, ako dočítam knihy, no nemám na to chuť. Momentálne najradšej sedím a pozerám sa von z okna. My, čo radi pracujeme a radi sa rozvíjame, sa cítime zle, keď nerobíme nič, je to pre nás čudné. Ale je to iba nezvyk a naša myseľ i telo potrebuje sem tam len ticho, prázdno, čas bez podnetov či rozvoja. Jasné, nemôžeme úplne prestať pracovať, ale netreba ísť na 140%, niekedy stačí aj na 70%-90%,“ objasňuje Sylvia a dodáva, že je dôležité určiť si priority a zistiť, čo ozaj treba naplno a z čoho môžeme aspoň trochu popustiť.

Vedieť sa pochváliť

Je dobré, keď nás pochváli niekto iný, ale najdôležitejšie je, aby sme sa vedeli oceniť my sami. Niekedy za dôležité pracovné úkony, ale kľudne aj za uprataný byt či navarenú večeru. Sylvia aplikuje metódu od jednej babičky. Tá mala vždy so sebou vo vreckách fazuľky. Za všetko, čo urobila, sa ocenila tak, že si ich dávala z jedného vrecka do druhého. ,,Ja si teraz tiež udeľujem fazuľky, obzvlášť za aktivity, ktoré ma nebavia a potom aj za tie náročné alebo tie, ktoré ma obohacujú alebo sa o mňa postarajú. Robím to však iba v hlave, nenosím ich fyzicky so sebou,“ dodáva. Keď budete mať pocit, že ste počas dňa nič nestihli, zámerne sa spätne pozrite a nájdite pár vecí, za ktoré si také fazuľky určite zaslúžite – aj keby to bolo len bežne prežitý a zvladnutý deň. Aj tie „samozrejmé“ aktivity stoja za ocenenie.

„Projekt ‘Bystriny – sieť aktívnych občanov’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.